Ani nositeľ Nobelovej ceny Enrico Fermi, ktorý ako prvý na svete uskutočnil prvú riadenú reťazovú reakciu, by nedokázal lepšie rozatomizovať slovenskú politickú scénu do stavu, v akom sa nachádza mesiac pred predčasnými voľbami.
Okrem (od)štiepencov (staro)nových strán sa o svoje miesto na slnku hlásia nové strany, o ktorých existencii volič ani netušil. Tiež by si schuti uhryzli z koláča moci. V pôvabnej krajine pod Tatrami sa nazbieralo šesť desiatok politických strán a hnutí, pravda, ak k nim nerátame stovku ďalších v likvidácii. Hotový festival bizáru.
Niektorí z jeho účastníkov korenisto obohatia predvolebné guláše matadorov. Šťastím v nešťastí je, že ostatným experimentátorom sa buď nepodarilo získať potrebných 10-tisíc podpisov nutných na registráciu, prípadne si nenaškrabali 17-tisíc eur na zloženie kaucie.
Kdeže sú zlaté časy úsvitu demokracie! Keď po roku 1989 občan Československa volil Nezávislú erotickú iniciatívu – pozor, nemýliť si so stranou Sme rodina – či Stranu priateľov piva, mal jasno v ich programových cieľoch. Šteklivá strana chcela napríklad obnoviť tradíciu pravidelných erotických disko klubov a o milovníkoch zlatistého moku sa hádam netreba ani rozpisovať.
Za súmraku demokracie, v roku 2023, časť politických strán ponúka len nevestinec s dokonale vyprázdneným obsahom pojmov ako hrdosť, poctivosť, transparentnosť, spravodlivosť, istoty, zodpovednosť, stabilita... Pritom treba dookola zdôrazň...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.