Fakty alebo fikcia? Hľadali sme odpovede na najväčšie otázky o 5G sieťach

O sieťach piatej generácie toho dnes vieme pomerne veľa, no v praxi zatiaľ fungujú len obmedzene. V ostrej prevádzke ich môžeme nájsť prevažne na úrovni väčších miest, a sú značne limitované súčasnými technickými možnosťami operátorov a používateľov. Aj preto je pre širokú verejnosť zložité urobiť si ucelený obraz o 5G. Pozreli sme sa na najväčšie mýty, ktoré kolujú o tejto prelomovej technológií.

Fakty alebo fikcia? Hľadali sme odpovede na najväčšie otázky o 5G sieťach

Čo vieme o 5G

Úplne zmení náš spôsob života. Prinesie funkčné roboty do každej domácnosti. Zaručí, že nehodovosť automobilov klesne na nulu. Výrobcovia smartfónov budú o nás vedieť takmer všetko a nový signál môže spôsobiť rakovinu. Rovnako, ako to býva pri všetkých nových témach, väčšinu neprávd môžeme od faktov jasne oddeliť už pri zbežnom internetovom vyhľadávaní. Dozvieme sa tak, že aj keď je nástup 5G pomerne veľká vec, nie je nutné sa vopred obávať. S inými tvrdeniami je to však pomerne zložitejšie.

Vieme, že 5G je v porovnaní so 4G neuveriteľne rýchla. S desaťnásobne vyššou rýchlosťou prenosu dát prinesie revolúciu vo vzťahu ku technológiám.  Predpokladá sa, že 5G bude slúžiť ako prostriedok, vďaka ktorému uvidíme výrazný pokrok v oblasti umelej inteligencie, digitalizácie a robotizácie. 

Mýtus: 5G prinesie nové, doposiaľ neznáme hybridné hrozby

5G sieť nepredstavuje len akési technické „vylepšenie“. Prináša predovšetkým efektívnu odpoveď na zvýšené nároky používateľov. Okrem ohromnej prenosovej rýchlosti, extrémne nízkej latencie (miera odozvy) a vysokej priepustnosti dát, výrazne prispeje k rapídnemu rozvoju Internetu vecí. Tento pojem reprezentuje veľké množstvo zariadení pripojených do mobilnej siete, a to aj nad rámec „bežného“ hardvéru ako notebooky či tablety – ide o rozličné senzory, inteligentné snímače, autonómne vozidlá a ďalšie inovatívne riešenia.

S rôznymi novými využitiami však logicky prichádzajú aj určité riziká. Otázkou síce nie je či ich budeme vedieť riešiť, ale či sme na ne pripravení už dnes. Členské štáty Európskej únie legislatívu ku kybernetickej bezpečnosti majú, rovnako je na tom aj samotná EÚ. Tá nedávno vydala súbor bezpečnostných pravidiel ku 5G sieťam. Vyzerá to teda, že hlavný boj sa odohrá priamo v praktickej rovine.

 „Už v dnešných mobilných sieťach je nasadená veľká časť tej infraštruktúry, ktorá sa využije aj prvotných fázach budovania moderných 5G sietí. Technológie 5G, ako napríklad cloud, procesy digitalizácie a softvérové riešenia takisto fungujú už dnes, aj keď v menšom meradle. Výzvy s nimi spojené vieme riešiť už dnes, nepredstavujú nové riziká,“ vysvetľuje Rafal Jaczynski, odborník na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti Huawei.

Mýtus: 5G infraštruktúra predstavuje zdravotné riziko

5G signál ma v porovnaní so 4G menšiu mieru penetrácie. Znamená to, že elektromagnetické vlny oveľa ťažšie prechádzajú cez pevné objekty, akými sú steny alebo nábytok. Operátori tento problém vyriešili inštaláciou väčšieho počtu mobilných veží, konkrétne jednou vežou na 2 až  8 domových objektov. Tieto veže sú navyše kvôli kratším vlnám nižšie, a teda sú fyzicky bližšie k ľuďom. Miera radiácie bude pri zvýšenej intenzite elektromagnetických vĺn vyššia.

Znamená to teda, že riziko karcinogénnych ochorení sa zvýši? S najväčšou pravdepodobnosťou nie. Žiarenie z 5G veží je totiž klasifikované ako neionizujúce, a teda prenáša energiu do tkaniva alebo materiálu tým, že ich ohrieva. Na takomto princípe funguje mikrovlnná rúra.

Áno, je pravda, že Svetová Zdravotnícka Organizácia kedysi klasifikovala všetky druhy rádiových frekvencií ako potenciálne karcinogénne. Rovnako však kategorizovala aj zaváranú zeleninu, alkoholické drinky alebo niektoré druhy mäsa,“ dodáva R. Jaczynski.

Riziká sú prakticky zanedbateľné aj pri náraste teploty spôsobenej elektromagnetickým žiarením z 5G sietí. Nebol totiž pozorovaný žiadny preukázateľný nárast teploty u ľudí v dôsledku prítomnosti 5G infraštruktúry.

Mýtus: 5G siete spotrebujú oveľa viac energie

V kontexte mobilných sietí najväčšiu mieru spotreby vykazujú najmä veľké infraštruktúrne jednotky, akými sú základňové stanice, vysielacie zariadenia, zdroje energie alebo chladiče. Základňová stanica si pre seba zoberie až 80 percent energie potrebnej na prevádzku mobilnej siete. Spoločnosť Huawei, ktoré je v súčasnosti lídrom v oblasti 5G technológie uvádza, že ich základňové stanice síce spotrebujú viac ako tomu bolo pri 4G, no vynahradia to niekoľkonásobne vyšším výkonom. 5G moduly teda na prevádzku potrebujú o 10 až 20 percent viac ako ich predchádzajúca verzia, nárast výkonu však môže byť až 30-násobný.

Pri širokej implementácii sietí piatej generácie by sa celková spotreba energie mala znížiť. Spoločnosť Huawei minulý rok uviedla, že na optimalizáciu 5G sietí využíva umelú inteligenciu. Výsledkom je zníženie celkovej energetickej spotreby až na úrovni 10 až 15 percent. Za predpokladu, že tieto čísla ostanú rovnaké aj pri celoplošnom zavádzaní 5G, vývojárom sa zrejme podarí splniť svoj záväzok v oblasti ekologickej udržateľnosti.

(PR)

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.