ING. MARIÁN CHRISTENKO
vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Od roku 2015 pôsobí ako generálny riaditeľ spoločnosti KOSIT. V roku 2018 sa stal viceprezidentom celoeurópskej organizácie CEWEP, ktorá zastrešuje viac ako 500 Zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO) v Európe. V súčasnosti je taktiež generálnym riaditeľom spoločnosti ewia, a. s., ktorá na Slovensko prináša koncept Centier cirkulárnej ekonomiky.

V programovom vyhlásení vlády (PVV) je časť o podpore energetického zhodnocovania odpadu. Ako to hodnotíte?

Opatrne to vnímam ako zásadný míľnik v ďalšom vývoji odpadového hospodárstva Slovenska. Je to vôbec prvýkrát, čo niekto k doterajšej téme znižovania miery skládkovania povedal to „B“, teda „ako s odpadom naložiť“, ak sa raz skládky zatvoria. Od PVV však treba k reálnemu naplneniu cieľa prejsť pomerne náročnú cestu a povedať aj „C“, teda „ako to dosiahneme“.

Aké prvé kroky by podľa vás mala vláda podniknúť na to, aby prísľub z PVV dostal v najbližších rokoch reálnu podobu?

V každom prípade je teraz dôležité spracovať podrobnú stratégiu, ako budú vláda a konkrétne rezorty postupovať. Následne by malo prísť k úprave legislatívy, ktorá sa okrem životného prostredia týka aj ďalších oblastí a bude vyžadovať vysokú mieru politického konsenzu. Okrem rezortu životného prostredia tu „drží kľúče v rukách“ aj ministerstvo hospodárstva. Dokonca by som povedal, že je to 30:70 v prospech MH SR. Legislatíva životného prostredia dnes nijako zásadne postaveniu zariadenia ZEVO nebráni. Ak absolvujete proces EIA a splníte podmienky povolenia na prevádzku, môžete začať stavať a prevádzkovať. Čo si však pomerne málo ľudí uvedomuje, je fakt, že ZEVO je aj o energetike. V energetickej politike SR sú v rámci potreby diverzifikácie zdrojov dlhodobo nastavené odporúčania na využívanie technológie ZEVO ako jednej z foriem výroby elektriny a tepla v záujme pozitívneho dosahu na koncové ceny energií. Realitu však poznáme.

V otázke energetického zhodnocovania odpadu nastal za posledné roky zaujímavý obrat od prehliadania k podpore. Čím si to vysvetľujete?

Keď už raz bola položená na stôl téma znižovania miery skládkovania, inak to ani dopadnúť nemohlo. To, že je odpadové hospodárstvo krajín, kde skládkam odzvonilo, postavené na energetickom zhodnocovaní, má len jeden logický záver. Tým je fakt, že napriek vrúcnym želaniam ľudstvo zatiaľ nie je schopné všetok odpad recyklovať. Tento nerecyklovateľný odpad sa dá iba skládkovať alebo energeticky zhodnotiť v ZEVO. Napriek tomu, že táto téma bola doteraz absolútne nelogicky tabu, verejná diskusia musela prísť.

Z ochranárskej komunity sa ozvali prvé hlasy, ktoré túto časť PVV kritizujú. Aký máte na to názor?

Ochranári majú v určitom ohľade pravdu. Stotožňujeme sa s ich názorom, že recyklácia a predchádzanie vzniku odpadu sú v hierarchii odpadového hospodárstva na vrchole pyramídy. Avšak na rozdiel od nich pracujem reálne v odpadárskom odvetví a riadim firmu, ktorá ročne nakladá s viac ako štvrť miliónom ton odpadu. Ak by sme videli čo i len náznak ekologickej a ekonomickej perspektívy v postavení stratégie firmy iba na recyklácii odpadu, tak to urobíme. Realita je však taká, že kým sa priblížime k tomuto cieľu, ubehnú desaťročia. Čo budeme robiť s odpadom dovtedy?

Aký je na Slovensku kapacitný potenciál odpadu, ktorý sa dá reálne využiť na výrobu tepla a energie?

Občas nás obviňujú z toho, že ewia alebo KOSIT chce monopolizovať slovenský odpadársky trh. My sa len snažíme zaplátať dieru na trhu. Dnes sa energeticky zhodnotí cca 300 000 ton odpadu v ZEVO v Bratislave a v Košiciach a zhruba toľko sa dovezie a spaľuje v cementárňach. Mnohí si myslia, že odpad je len to, čo vyhodíme doma do koša. Komunálny odpad predstavuje iba 2,3 milióna ton ročne. Na Slovensku však vyprodukujeme ročne niekoľkonásobne viac odpadu. Len v roku 2018 bola celková produkcia odpadu takmer 13,5 milióna ton! Náš odhad je, že ak v roku 2035 dosiahneme 65 % mieru recyklácie, ktorú od nás vyžaduje EÚ, tak Slovensko bude na spracovanie nerecyklovateľného odpadu potrebovať kapacity na asi 1,1 milióna ton odpadu ročne. Zároveň sa treba pozerať aj na to, koľko odpadu „vyrobíme“ za 10 alebo 20 rokov. Ak by objem komunálneho odpadu rástol konzervatívnym tempom 2 % ročne, tak v roku 2035 nevyprodukujeme 2,3 ale 3,2 milióna ton. Taktiež neplatí, že všetky kapacity musia byť dostavané hneď zajtra. Je však evidentné, že popri dvoch aktuálnych zariadeniach ZEVO je tu priestor aj na ďalšie.

Úvodný článok k rozhovoru nájdete TU

(natívna informácia)