Šport nazývaný aj šortrek nepatrí na Slovensku medzi najpopulárnejšie a najvyhľadávanejšie medzi deťmi. Filipovej na ceste k nemu pomohla náhoda. Keď mala 8 rokov, vybrala sa pozrieť na hokejový tréning svojho brata.
„Odmalička som chcela robiť nejaký šport, ale o šortreku som ani netušila. Raz som išla na hokejový tréning. Po jeho skončení a upravení plochy rolbou sa na ľade objavili rýchlokorčuliari. Bol to môj prvý kontakt s týmto športom, ktorý ma veľmi zaujal. Zaraz sa mi zapáčil, bol taký netradičný a svojím spôsobom špecifický. Hneď som si povedala, že tomuto sa chcem venovať,“ opísala svoju cestu k šortreku 17-ročná Spišiačka, ktorá bola rozhodnutá, že svoj voľný čas chce tráviť pri športe na zimnom štadióne. „Túžila som byť na ľade, takže som sa rozhodovala medzi hokejom a krasokorčuľovaním. Napokon sa z toho vykľulo rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe. V škole som skúšala rôzne športy, ale to bol môj prvý, ktorému som sa začala venovať aj mimo nej. Som veľmi rada, že sa to takto skončilo a zakotvila som pri rýchlokorčuľovaní na krátkej dráhe,“ prezradila zverenka trénerky Kateřiny Novotnej a pokračovala: „Mne sa páčilo, ako sú rýchlokorčuliari oblečení, aké korčule používajú a najmä ma zaujala ich rýchlosť a štýl korčuľovania. Ja som totiž odjakživa na rýchle športy.“
Filipová so svojou voľbou neváhala. „Hneď na druhý deň sme sa išli s maminou na štadión spýtať, či by som sa mohla pridať a začať s tréningom. Najskôr som mala korčule, aké používajú hokejisti, ale potom som hneď dostala špeciálne rýchlokorčuliarske.“
Svoj doteraz najväčší úspech dosiahla vlani na Európskom zimnom olympijskom festivale mládeže (EYOWF) v bosnianskom Sarajeve, na ktorom si vybojovala 2. miesto v disciplíne na 500 m. „O rok či dva by som si chcela vybojovať medailové umiestnenie na majstrovstvách sveta juniorov a potom neskôr v budúcnosti sa dostať na zimné olympijské hry,“ načrtla svoje ciele v ďalšej časti kariéry členka ŠK STEZ Spišská Nová Ves.
Sedemnásťročná rýchlokorčuliarka je súčasťou Juniorského olympijského tímu 2020. Vďaka Slovenskému olympijskému a športovému výboru, ktorého exkluzívnym partnerom je Tipos, a Nadácii SOŠV môže čerpať viaceré výhody členky JOT. „Pre mňa je to veľká motivácia, že si ma vybrali a dostala som sa do spoločnosti nádejí aj z iných športových odvetví. Som za to rada a vôbec som to nečakala. Ako najväčší prínos členstva v JOT vidím, že máme k dispozícii aj mentálneho trénera, ktorý mi veľmi pomohol v mnohých veciach. Samozrejme, som rada aj za finančný príspevok, ktorý sa zíde každému športovcovi a môžeme si zaň nakúpiť veci potrebné k nášmu športu.“
Ako každý mladý športovec, aj Filipová sleduje hviezdy svojho odvetvia, či už doma alebo v zahraničí. „Najväčšou inšpiráciou je pre mňa viacnásobná svetová i európska šampiónka Elise Christieová z Veľkej Británie. Zaujal ma jej príbeh, začala som ju sledovať a páči sa mi, ako jazdí v pretekoch i jej technika korčuľovania. Kým som však nepoznala zahraničných pretekárov, tak boli mojimi vzormi Slováci Tatiana Bodóvá, Matúš Užák, Tomáš Greschner či Peter Jeleň.“
Cesta medzi najlepších ani v šortreku nie je ľahká a jednoduchá. Svedčí o tom aj tréningová porcia, ktorú musí mladá Slovenka zvládnuť. „Trénujem 10 až 12-krát do týždňa, väčšinou dvojhodinovo a dvojfázovo,“ poznamenala študentka Strednej zdravotníckej školy Štefana Kluberta v Levoči, kde sa zameriava na masérstvo. „Nemám individuálny študijný plán, ale v škole sa mi snažia vyhovieť a uvoľňujú ma na tréningy i súťaže. Je dosť náročné zvládnuť šport i štúdium, ale učitelia sú ku mne zhovievaví,“ priznala Lucia Filipová, ktorá sa vďaka rýchlokorčuľovaniu na krátkej dráhe dostala do rôznych kútov zemegule. „Je to fakt super, že môžeme chodiť na preteky do zahraničia a spoznávať svet,“ dodala nádejná slovenská reprezentantka.
(PR)