- Budova, ktorú si vytypujem, musí byť pekná a zleziteľná. Na rozhlase mi napríklad prekážalo, že bol špinavý od vtáčích výkalov, čo výstup značne komplikuje. Rozhodol som sa však preň, lebo je architektonicky zaujímavejší. Národná banka by bola príliš jednoduchá, vystupoval by som po stene ako po rebríku. Kovová konštrukcia obrátenej pyramídy je väčšou výzvou.
Odmietate liezť, pokiaľ nemáte divákov. Prečo tak nutne potrebujete publikum?
- Často leziem aj sám pre seba. Ale publikum je dobré kvôli sponzorom. Keď ma vidia v televízii a čítajú o mne v novinách, vidia, že to má ohlas, že do mňa neinvestujú zbytočne. Z finančného hľadiska sú diváci veľmi dôležití. Snažím sa vždy nejakých nalákať. Leziem už trinásť rokov a každá akcia má veľký ohlas. Len Bratislava je možno príliš malá na to, aby sa po nej vrhali médiá.
Ako sa vám u nás liezlo?
- Rozhlas bol náročný a únavný. Prevýšenie a 45-stupňové uhly konštrukcie mi dali zabrať. Aj preto, že som sa pred týždňom zranil. Mám na hlave asi 50 stehov, ešte by som nemal liezť...
Nedbáte o svoje zdravie!
- Ale áno! Keby som však počúval všetkých lekárov, nič by som nerobil. Sedel by som doma, čítal knihu, pozeral filmy a to by bolo všetko. Poznám toľko ľudí, ktorí by sa radi ocitli v koži Indianu Jonesa či Brucea Willisa. Keď pozerajú ich filmy, sú úplne unesení. Keď sa však film skončí, vrátia sa ku každodennej rutine. Nudný život, nudný džob, nudná smrť... Nuda od začiatku až do konca.
| LEZENIE PO OBRÁTENEJ pyramíde je iba jedným z mnohých kúskov francúzskeho lezca. Snímka Miki Barlok |
To, že sa človek neživí nejakou adrenalínovú činnosťou, ešte neznamená, že má nudný život.
- Poznám toľko ľudí, ktorí svoj život utrácajú! Iba preto, že nie je jednoduché zohnať prácu, ktorá by ich bavila. Možno o motiváciu prišli už v mladosti... Keď sa ich pýtam, čo majú radi, poškrabú sa za uchom a povedia: "Peniaze." Mnohí z nich sú bohatí, a to je fajn. Mnohí nie sú, a tí si kupujú žreby a snažia sa vyhrať veľké sumy. Pritom vedia, že majú šancu jeden k miliónom.
S lezením ste začínali v detstve - ako skaut - na skalách. Ešte si na ne občas vyleziete?
- Áno. Ale dnes mám radšej urbanistické hory.
Prečo ste sa vlastne presťahovali z prírody do mesta?
- Strávil som dvadsať rokov lezením po stenách, horách, ľadovcoch... Začali ma nudiť. Potreboval som zmenu.
Budovy vás nenudia?
- Zážitok z lezenia v meste je omnoho väčší. Väčšinou to totiž robím ilegálne. Robím niečo protizákonné, často mám potýčky s policajtmi, absolvujem súdy... Toto dobrodružstvo ma baví.
Najradšej leziete bez povolenia. Nie všetky vaše akcie však boli ilegálne. Kto vám vybavuje papiere?
- Objednávatelia.
Potrebujete k šťastiu konflikty?
- Rád kopem do hláv. Aj policajti však kopú do mojej. Už som bol vo väzení, je to nevšedná skúsenosť. Viete, že si niektorí ľudia platia za to, aby tam mohli stráviť aspoň dva dni? Len preto, aby to videli! Nežartujem. Keď žijete obklopený luxusom, ľahko sa vám môže stať, že sa po večeroch cítite trochu unudene. Ste unavený každodenným pitím svojho Don Perignon.
Nemusím sa pre vzrušenie ponáhľať hneď za mreže...
- Ak chcete naozaj oceniť to najlepšie, potrebujete zažiť to najhoršie.
Tak aké to bolo vo väzení?
- Pekné. Tam stretnete mnoho zaujímavých ľudí. A zvyčajne sú pravdiví. Počas svojej kariéry som už videl nejakých tých prezidentov, ministrov, premiérov... Sú plytkí. Nedokázal by som sa s nimi priateliť. Triasli mi rukou, usmievali sa, pretože som slávny lezec. To je všetko.
Nie je to trochu pritiahnuté za vlasy? Predpokladám, že aj na svetovej politickej scéne sa nájde pár zaujímavých osobností...
- Oni možno nie sú až takí nudní, keď sú doma, v kruhu svojej rodiny. Ale predsa nemôžem byť priateľom Jacqua Chiraca! Je to síce milý, usmievavý chlapík, ale nie sme priatelia.
Akú najzaujímavejšiu osobu ste teda stretli "v chládku"?
- Seba.
Podebatovali ste si s Alainom Robertom?
- Áno. Najmä v Japonsku, pretože tam som nedokázal komunikovať v tamojšej reči. Sedel som deväť dní. Stále totiž posúvali moje prepustenie.
Pomáhajú vám v podobných situáciách francúzske ambasády?
- Potrebujem ich najmä v krajinách, akou je napríklad Čína, kde sa porušujú ľudské práva. Keď nemáte právnika, ktorý by vám pomohol, máte ambasádu. Nejakých diplomatov potrebujem.
„Spiderman“ má rád pozornosť médií i verejnosti. Snímka Samuel Vanko
Je lezenie dobrý biznis?
- (mlčky, ale rázne prikyvuje)
Kto vás platí?
- Mám dvoch stálych sponzorov, ktorí mi posielajú mesačný plat. Inkasujem však honorár aj za každý výstup. Niekedy je taký vysoký, že by som z neho dokázal žiť aj dva roky. Pokiaľ neleziem na pozvanie, vyberiem si nejakú budovu, a potom sa snažím nájsť ľudí, ktorí by mi sprostredkovali ubytovanie a honorár.
Vyliezli ste na vyše 70 svetových mrakodrapov. Po ktorom ešte túžite?
- Rád by som zliezol jeden z najluxusnejších hotelov sveta - Burj Al Arab v Dubaji. Milujem tú budovu! Najväčší problém však je, že sa na ňu dá vyliezť iba dva mesiace v roku: v januári a vo februári. Inokedy sú tam totiž štyridsať- a viacstupňové horúčavy.
Ktorá stavba bola najnáročnejšia?
- Sears Tower v Chicagu. Zožrala mi päť rokov.
Ako sa cítite hore? Vnímate okolie alebo sa sústredíte na jeden bod?
- Rozhliadam sa. Nie je to zakázané. Najťažšie sa mi pracuje, keď vidím krásnu ženu.
Nemusíte sa koncentrovať na každý pohyb?
- To závisí... Keď je lezenie úloha príliš náročná, musím. Keby som však zliezal napríklad vašu Národnú banku, bolo by to jednoduché. Rozhlas bol lepší - na previsoch ma totiž ťahá dolu vlastná váha.
Vždy leziete bez istenia?
- Áno. Keď som sa rozhodol, že sa budem živiť lezením, pochopil som, že potrebujem sebakontrolu a guráž. Keby som používal lano, už by to nebolo také nebezpečné.
Bojíte sa smrti?
- Veľmi.
Napriek tomu sa jej v podstate ponúkate.
- Lezenie je bezpečnejšie ako sex bez kondómu. Ohrozujem iba sám seba. Ľudia, ktorí nechránene súložia, vystavujú nebezpečenstvu aj iných.
Neprekáža vám, že svojou činnosťou nepriamo ohrozujete aj svoju rodinu?
- Moja manželka má svoje zamestnanie. Ak spadnem a zabijem sa, bude v poriadku. Je nezávislá.
Predpokladajme, že nepotrebuje len vaše peniaze, asi vás aj miluje...
- Nuž, taký je život. Keď niekoho milujete, nemôžete mu brániť, aby robil, čo má rád.
Manželka ma nechá, nech som sám sebou. Osem mesiacov predtým, ako ma stretla, som bol niekoľko dní v kóme, takmer mŕtvy. Neskôr som spadol ešte asi šesťkrát.
Od tej kómy trpíte závratmi. Neohrozujú vám živnosť?
- Je to horšie, keď pijem. Ako všetkých, ktorí skonzumujú príliš veľa alkoholu, aj mňa po ňom bolí hlava a je mi zle. Francúzi pijú veľa.
Trúfli by ste si do výšky pod jeho vplyvom?
- Nie.
Pred niekoľkými rokmi v Poprade ste sa vraj odvážili...
- To nie je pravda, opitý som bol deň predtým.
Svoj stav dokážete viac-menej kontrolovať. Kontrolujete aj svoju váhu?
- Držím diétu. Pijem Colu Light a jem veľa pizze.
Pracujete v každom počasí?
- Jediná vec, ktorú nemôžem robiť, je lezenie za dažďa. Vtedy je všetko klzké.
Stretávate sa s konkurenciou?
- Poznám mnohých lezcov, ale len veľmi málo z nich je slávnych. Väčšinou sú frustrovaní, pretože ich práca má iba lokálny ohlas.
Možno preto, že ich menej fascinuje hraničné nebezpečenstvo. Ste trochu dosť outsider...
- Vy si myslíte, že som blázon? Aj keby, je mi to jedno. Mám rád svoje bláznovstvo.
Kedy s tým chcete skončiť?
- Myslíte s týmto rozhovorom?
S lezením.
- Netuším. Možno to budem robiť až do smrti.
Možno preberú štafetu vaše deti. Čítala som, že už teraz lozia s vami...
- To je "bullshit". Milujem žurnalistov, ktorí síce o mne píšu, ale informácie zháňajú len na Wikipedii alebo na mojej stránke. Nikto z nich mi nezavolá, aby sa ma na niečo priamo opýtal. Môj najmladší syn kedysi liezol, ale už to nerobí. Nepíšem texty na svojej webovej stránke osobne. Je rozdiel medzi tým, čo ste si prečítali a tým, čo teraz vidíte?
Overujem si prečítané informácie...
- Som iný ako na internete? Som horší alebo lepší?
Ste hlavne živý. Teraz máte jedinečnú šancu odkázať niečo ľudu!
- Neviem, čo by som ľuďom povedal. Nech žijú život, aký si želajú! Musia sa o to snažiť, ako len vládzu.