Pri akomkoľvek plánovaní či rozhodovaní je dôležité poznať viaceré alternatívy a možnosti voľby medzi nimi. Najmä v pracovných tímoch je veľmi účinnou metódou na tvorbu nápadov brainstorming. Jeho hlavnou charakteristikou je využívanie liberálneho pohľadu na myšlienku ako takú a na jej voľné asociovanie s myšlienkou riešeného problému. Brainstorming sa po prvý raz uskutočnil v USA v roku 1938 a jeho názov v preklade do slovenčiny znamená "búrka, vytriasanie mozgov" (brain - mozog, storm - búrka).
Podľa HRweb.sk tvorca brainstormingu Alex F. Osborn vychádzal z predpokladu, že ľudia mnohé myšlienky a nápady radšej ani nevyslovia, pretože sa boja, že sú nereálne, bláznivé, zlé alebo dokonca smiešne a že nie sú v súlade s tým, čo sa píše v knihách, čo tvrdia autority a čo je konvenčné. Nechcú sa zosmiešniť alebo ukázať, akí sú hlúpi či nepraktickí. Takýto pohľad však tvorivosti neprospieva, a preto treba pri hľadaní nových riešení prekonať sociálne a psychické bariéry, ktoré blokujú vznik netradičných a originálnych nápadov.
Aké sú hlavné zásady
Prvou zásadou brainstormingu je prísne oddelenie tvorby nápadov od ich hodnotenia. Druhou podmienkou je, že kvantita vyvoláva kvalitu - čím viac nápadov, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa medzi nimi objaví skutočne skvelá myšlienka. Dôležité je tiež vedieť, že najlepšie nápady sa objavujú spravidla až ku koncu, keď sa všetky konvenčné myšlienky už vyčerpali. Tretia zásada vychádza zo synergického efektu, teda z toho, že ak ľudia pracujú spoločne, navzájom sa inšpirujú a pomáhajú si, vyprodukujú viac nápadov, ako keď pracujú individuálne a výsledky ich práce sa spočítavajú.
Platnosť týchto zásad Alex F. Osborn a ďalší odborníci empiricky overovali. Internetový magazín HRweb.sk uvádza, že podľa výsledkov týchto zistení oddelenie tvorby nápadov od ich produkcie umožnilo vytvoriť až o 90 percent viac originálnych nápadov ako pri tradičnom spôsobe, keď po vyslovení nápadu ihneď nasleduje jeho posúdenie. Sústredenie na kvantitu nápadov prinieslo o 78 percent viac originálnych nápadov a synergický efekt - práca v skupine o 70 percent viac originálnych nápadov ako pri individuálnej práci členov skupiny a následnom súčte ich nápadov.
Aké sú presné pravidlá
Metóda brainstormingu sa obyčajne skladá z týchto etáp:
1. Oboznámenie účastníkov s cieľom stretnutia, problémom a pravidlami. V tejto etape sa môže uskutočniť aj krátka diskusia o probléme alebo "mozgová rozcvička" - netradičné riešenie nejakého menšieho problému (napríklad ako by sa dal využiť otvárač na pivové fľaše).
2. Tvorba nápadov a riešení. Táto etapa sa zvykne označovať aj ako vlastný brainstorming. V tejto chvíli je mimoriadne dôležité dodržať všetky jeho pravidlá. Všetky nápady sa odporúča písať na tabuľu alebo veľký papier, aby ich mali pred očami všetci účastníci. Nesmie sa však uvádzať, kto návrh povedal, pretože nejde o ľudí, ale o nápady a riešenia. Účastníci by sa mali hlásiť a pri jednom vystúpení by mal jeden účastník povedať iba jeden nápad. Optimálny čas tejto etapy sú dve až tri štvrťhodiny s malými prestávkami po každej štvrťhodine.
3. Prestávka. Podľa charakteru riešeného problému môže trvať niekoľko minút, hodín, ale aj dní. Počas nej sa návrhy "odosobnia", pričom môžu nastať aj významné zmeny v motivácii účastníkov brainstormingu.
4. Vyhodnocovanie návrhov. Podstatné je určiť kritériá na hodnotenie návrhov, ktorých by nemalo byť viac ako päť až šesť, lebo inak sa stanú neprehľadné. Nasleduje zaradenie návrhov do istých skupín obdobných návrhov, výber najlepších návrhov na ďalšie rozpracovanie, výber najdivokejších návrhov a úvahy, ako ich možno využiť, zhodnotenie vybraných návrhov. Je dôležité sústrediť sa na to, ako sa nápady dajú uskutočniť, a nie na hľadanie dôvodov, prečo sa uskutočniť nedajú. V tejto etape zohráva kľúčovú úlohu hodnotiace myslenie, dokazovanie, práca s kritériami a ich dôsledkami a pod.
Aké sú základné typy
HRweb.sk uvádza niekoľko rôznych variantov brainstormingu. Jedným je napríklad písaný brainstorming, ktorého podstata spočíva v tom, že hárok papiera putuje od jedného účastníka k druhému, pričom každý účastník naň postupne napíše svoj návrh. Pingpongový brainstorming je určený iba pre dvoch účastníkov. Jeden účastník povie návrh, na ktorý druhý účastník reaguje svojím návrhom, potom opäť príde rad na prvého atď. Niektorým účastníkom brainstormingu prekáža, že si problém nemôžu pokojne premyslieť alebo naštudovať z literatúry. Preto niektorí odborníci zaradili do brainstormingu etapu samoštúdia. Po oboznámení s hlavným problémom pri tomto variante nasleduje etapa samoštúdia a až potom prichádza čas na ďalšie etapy.
V praxi sa využíva aj Gordonova metóda. V podstate ide o variant brainstormingu, ktorého cieľom je vytvoriť iba jedno, avšak nové a originálne riešenie problému. Aby sa to dosiahlo, na začiatku nikto okrem vedúceho zasadania presne nevie, aký problém treba vyriešiť. Účastníci ho riešia zoširoka, zo všetkých aspektov, ktoré vedúci postupne zužuje, až sa nakoniec nájde riešenie problému. Po prvej etape tvorby návrhov a výberu optimálneho riešenia môže aj v tomto prípade po prestávke nasledovať etapa, v ktorej sa hľadá optimálny spôsob realizácie, jeho dôsledky atď.
Pri využívaní brainstormingu v praxi treba brať do úvahy, že táto metóda je pre účastníkov veľmi namáhavá a vyčerpávajúca. Podľa HRweb.sk sa niekoľkými výskumami a fyziologickými meraniami zistilo, že energetická spotreba účastníkov stretnutia trvajúceho hodinu a pol sa rovná desiatim až dvanástim hodinám normálnej pracovnej záťaže.
Hlavné zásady brainstormingu
1. Pravidlo zákazu kritiky. Pri tvorbe nápadov sa zakazuje akákoľvek kritika vrátane kritiky v skrytej alebo neverbálnej podobe (úškľabok, mávnutie rukou a podobne).
2. Pravidlo uvoľnenia fantázie. Každý sa má usilovať čo najviac uvoľniť fantáziu a predstavivosť a riadiť sa zásadou, že najneobvyklejšie a zdanlivo najabsurdnejšie návrhy môžu byť najlepšie alebo k nim môžu viesť.
3. Pravidlo čo najväčšieho počtu nápadov. Každý sa musí usilovať vyprodukovať čo najviac nápadov.
4. Pravidlo vzájomnej inšpirácie. Pre úspešný priebeh brainstormingu je dôležitá kombinácia a vzájomné spájanie a zdokonaľovanie nápadov, rozvíjanie myšlienok ostatných a pod.
5. Pravidlo úplnej rovnosti účastníkov. Počas brainstormingu neplatia vzťahy nadradenosti a podriadenosti. Platí iba podriadenosť vedúcemu zasadnutia.
Brainstorming vo vzdelávaní
Aj vo vyučovaní je množstvo príležitostí na využitie brainstormingu. HRweb.sk na ilustráciu uvádza tento príklad: učiteľ pred žiakov umiestni nejaký vhodný predmet (napríklad obrátený kôš na odpadky) a povie im, aby si predstavili, že ide o návštevníka z vesmíru, ktorý chce vedieť, aké sú tieto bytosti, ktoré si hovoria ľudia. Žiaci dávajú návrhy, ktoré by mali vesmírnemu návštevníkovi pomôcť spoznať ich ako ľudí. Iná možnosť je, že učiteľ žiakom povie, že OSN chce do vesmíru vyslať kozmickú loď bez ľudskej posádky, ktorá má informovať obyvateľov inej planéty o ľuďoch. Žiaci majú navrhovať, čo má náklad lode obsahovať, aby bol čo najinformatívnejší - hudbu, sochy, fotografie, literatúru, priemyselné výrobky? Podobne sa môže postupovať pri hľadaní základných pravidiel správania žiakov i učiteľov v triede či pri návrhu základných princípov spolužitia ľudí na Zemi. Metódou brainstormingu môžu žiaci navrhovať možnosti skvalitnenia životného prostredia v učebni, škole, okolí školy a pod. Metódu brainstormingu možno veľmi efektívne využiť aj pri ďalšom vzdelávaní učiteľov a pri riešení mnohých problémov škôl. Môže ísť napríklad o návrh problémových a tvorivých úloh z jednotlivých vyučovacích predmetov, návrh odbornej učebne alebo niektorých jej častí, návrh spôsobov hodnotenia tvorivosti žiakov, identifikácia tvorivých žiakov, návrh učebných pomôcok či zlepšenie práce s nadanými i neprospievajúcimi žiakmi.
StoryEditor
Nápady zrodené v búrke mozgov
Pri akomkoľvek plánovaní či rozhodovaní je dôležité poznať viaceré alternatívy a možnosti voľby medzi nimi. Najmä v pracovných tímoch je veľmi účinnou metódou na tvorbu nápadov brainstorming. Jeho hlavnou charakteristikou je využívanie liberálneho pohľadu na myšlienku ako takú a na jej voľné asociovanie s myšlienkou riešeného problému.
