Vzdelávanie v zahraničí
Vysokoškolské štúdium vo Švajčiarsku poskytuje desiatka kantonálnych univerzít, dva federálne technologické inštitúty, ako aj univerzity vyššieho odborného vzdelávania (tzv. aplikovaných vied). Ďalšou možnosťou, ako získať vyššie vzdelanie vo Švajčiarsku, je štúdium na jednej zo šestnástich pedagogických vysokých škôl.
Univerzity
Na švajčiarskych kantonálnych univerzitách sa študuje teológia, humanitné a sociálne vedy, matematika a prírodné vedy, právo, ekonomika, medicína i farmakológia. Federálne technologické inštitúty ponúkajú vzdelanie v prírodných vedách a inžinierstve, architektúre, matematike, vo farmaceutických vedách, ale napríklad aj v oblasti športu či armádnych vedách. Štúdium na univerzite trvá štyri až päť rokov, s výnimkou medicíny, ktorú treba študovať o rok dlhšie. Absolventi štúdia získavajú titul Lizentiat/licence, diplom alebo titul Doktorat/doctorat. V roku 2004 kantonálne univerzity a federálne technologické inštitúty očakávali, že vydajú 9 800 univerzitných diplomov a licencií.
Švajčiarsko má viacero oficiálnych jazykov a ani na univerzitách neexistuje jednotný jazyk štúdia. Po nemecky sa učí na univerzitách v Baseli, Berne, Lucerne, St. Galle, Zürichu a na Federálnom technologickom inštitúte v Zürichu. Francúzština je hlavným jazykom štúdia na univerzite v Ženeve, Lausanne, Neuchâteli a na Federálnom technologickom inštitúte v Lausanne. V nemeckom a/alebo vo francúzskom jazyku prednášajú na univerzite vo Fribourgu. Po taliansky na Universita della Svizzera italiana v Lugane. Postgraduálne štúdium ponúkajú univerzity v anglickom, nemeckom alebo francúzskom jazyku.
...ďalšie univerzity
Sedem verejných a jedna súkromná univerzita aplikovaných vied (oficiálny nemecký názov je Fachhochschule) v svojej súčasnej podobe mohli začať fungovať až po roku 1995, keď zo zákona rozšírili univerzitné vzdelanie. Štatistiky potvrdzujú, že tieto školy sú obľúbené -- takmer tretina zo všetkých študentov univerzít vo Švajčiarsku navštevovala práve univerzity aplikovaných vied. Viac ako polovica ich absolventov si dokázala nájsť prácu do troch mesiacov po ukončení štúdia.
Tieto školy sa zameriavajú na praktické stránky v oblasti inžinieringu a informačných technológií, architektúry, výstavby a prírodného plánovania, ďalej na chemické a iné vedy, poľnohospodárstvo i lesníctvo, ekonómiu, služby, dizajn, zdravie, sociálnu prácu. K celému radu už vymenovaných odborov treba ešte pridať aj umenie, hudobné divadlo a aplikovaná psychológiu či lingvistiku. Rozmenené na drobné, tieto školy poskytujú až tristo rôznych študijných odborov. V roku 2004 všetky druhy univerzít vyššieho odborného vzdelávania, vrátane pedagogických vysokých škôl (aj tie majú v názve označenie univerzita a majú rovnaký status ako univerzity vyššieho odborného vzdelávania), udelili viac ako sedemtisíc univerzitných diplomov.
Štúdium na univerzitách vyššieho odborného vzdelávania sa končí skúškou a udelením diplomu (Bachelor alebo Master diploma). Vyučovacím jazykom je taliančina, francúzština a/alebo nemčina (päť z verejných univerzít sa nachádza v nemeckej časti Švajčiarska, jedna v talianskej a jedna vo francúzskej časti). Univerzity vyššieho vzdelávania organizujú aj postgraduálne študijné programy.
Pedagogické vysoké školy vo Švajčiarsku majú rovnaký status ako univerzity vyššieho odborného vzdelávania.
Kantóny a školy
Švajčiarska konfederácia je zložená z dvadsiatichšiestich kantónov. Každý z nich je do istej miery samostatný -- každý kantón má vlastnú ústavu, právne predpisy a napríklad aj štruktúru súdnictva, ktoré sa medzi sebou čiastočne líšia. Väčšie kantóny sa delia na okresy. Do pôsobnosti kantónov patria napríklad výkon spravodlivosti, zdravotníctvo i školstvo. O úlohe kantónov hovoria najmä štatistiky o výdavkoch. Verejné výdavky na školstvo vo Švajčiarsku ročne dosahujú priemerne 25 miliárd švajčiarskych frankov (1 CHF = 22,8 Sk). Kantóny spolu s obcami sa na nich podieľajú najviac: v roku 2002 z ich prostriedkov išlo do vzdelávania 21,7 miliárd švajčiarskych frankov.