Ako sa prípad ženy darujúcej dom jej dcére vyvíjal, ozrejmuje advokát Róbert Bános. „Problém nastal po jej smrti pri dedičskom konaní. Ostatní dediči žiadali, aby dcéra, ktorá dar dostala, už nededila, respektíve, aby jej dar započítali. Po dedičskom konaní totiž často vzniká spoluvlastníctvo, ktoré nemusí byť žiaduce. Veľkosť spoluvlastníckych podielov potom závisí od toho, či bol dar započítaný alebo nie. A s tým sa niektorí nevedeli zmieriť.“

Rodičia a deti
Prípad sa nakoniec vyvinul tak, že spoluvlastníci sa nedohodli a skončili na súde. To nie je nič ojedinelé. Môže sa stať aj to, že napríklad v dome býva jedno z detí so svojou rodinou a mama. Investuje do domu peniaze aj prácu. Spoluvlastníkmi sú však i súrodenci. Ak by sa nechceli dostať pred súd, najideálnejším riešením je ostatným navrhnúť zrušenie spoluvlastníctva a žiadať, aby previedli svoje podiely na toho súrodenca, ktorý v dome býva. Samozrejme, za patričnú finančnú náhradu.

Pri určovaní hodnoty jednotlivých podielov je potrebné zvážiť i výšku už investovaných financií od jedného spoluvlastníka alebo jeho starostlivosť o rodiča, ktorý s ním dom obýva. Ak sa potom prevedie celá nehnuteľnosť na jedno z detí, zriadi sa v prospech matky vecné bremeno, ktoré spočíva v práve bezodplatného užívania domu. Matke tým zabezpečia možnosť jeho užívania až do jej smrti.

Všetko treba doložiť
„V praxi som sa stretol so súdnym konaním, v ktorom sa viedlo dokazovanie o tom, čo patrí do podielového spoluvlastníctva,“ vysvetľuje advokát Slavomír Rabatin. „Týkalo sa to hn...