Na tom, že vznik prvej Československej republiky sa historicky vyvinul na prospech oboch našich národov, sa jednoznačne zhodli účastníci Česko-slovenského ekonomického fóra, ktoré sa konalo v Žiline ako súčasť osláv 100. výročia založenia spoločného štátu. Cieľom fóra bolo odprezentovať v prvom rade ekonomickú dimenziu storočného jubilea.
„Dnes je už ťažké hodnotiť, či vznik prvej ČSR bola za vtedajších okolností najlepšia možnosť vývoja,“ zamyslel sa na podujatí exprezident Ivan Gašparovič. „Pri takýchto úvahách však treba vychádzať z danej historickej situácie, ako aj z rozloženia politických síl v danej dobe na Slovensku,“ dodal.
Na historické peripetie poukázal aj predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a Svetovej komorovej federácie ICC Peter Mihók. Práve pod jeho záštitou sa nieslo ekonomické fórum v Žiline za účasti politických predstaviteľov, ako aj zástupcov obchodných a podnikateľských kruhov z jednej aj z druhej republiky. „Vzťah oboch ekonomík prešiel i zložitými etapami. Vždy si jedna časť republiky myslela, že v hospodárstve dopláca na tú druhú. Sú však argumenty, ktorými vylučujem fakt, že by Česi doplácali na Slovensko – dokázalo sa to najmä po finálnom rozdelení federácie, keď obidve krajiny preukázali svoju životaschopnosť,“ povedal Mihók pre HN.
Rýchlejšie tempo Slovenska
Ako zaznelo na fóre, Slovensko sa za posledné štvrťstoročie výrazne doťahuje na ekonomickú úroveň „starých“ členov EÚ, a to dokonca rýchlejšie než Česko. Je to viditeľné nielen na priemernej miere rastu ekonomiky, ale aj na tom, ako rastie podiel ekonomickej úrovne Slovenska a Česka voči krajinám EÚ.
„Slovensko doháňa Česko vo väčšine kvantitatívnych i kvalitatívnych parametrov, pripojilo sa aj k spoločne mene, čo zjednodušuje firmám exportné operácie,“ povedal na fóre Michal Štefl, predseda predstavenstva spoločnosti VTP Brno. Spoločný legislatívny rámec, jazyková príbuznosť i celková atmosféra dôvery dáva podľa neho kooperácii medzi českými a slovenskými podnikmi výborné podmienky aj do blízkej budúcnosti.
Pripomeňme, že Česko je – po Nemecku – druhým najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska. Len minuloročný vzájomný obrat bol takmer 16 miliárd eur, pričom v roku 2017 stúpol slovenský vývoz do Česka o 3,3 a český dovoz k nám o 4,2 percenta. O úzkych väzbách medzi slovenskými a českými firmami svedčí i podobná komoditná štruktúra exportu aj importu.
Príklad dobrej spolupráce
Podobnosť oboch ekonomík vyzdvihla aj Dagmar Urbanová, radkyňa Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Prahe, ktorá pripomenula úspešný príklad spolupráce z marca 2018. Je to dodávka 25 elektrických vlakových súprav za 160 miliónov eur slovenskému štátnemu železničnému dopravcovi ŽSSK prostredníctvom konzorcia českej firmy Škoda Transportation z Plzne a ŽOS Trnava. „Obe firmy uspeli v doteraz najväčšom tendri od vzniku ŽSSK. Počíta sa s dvomi variantmi súprav – kratšou, 80-metrovou, s kapacitou 247 sedadiel, a dlhšou, 106-metrovou, s 343 sedadlami. Škoda Transportation vyrobí skrine, podvozky a trakčné súpravy. Zvyšok dodá ŽOS Trnava, kde bude prebiehať aj montáž.“
Pre Česko je zase Slovensko, po Nemecku, Poľsku a Číne, štvrtý najväčší vývozný partner, povedal ekonomický a obchodný radca Veľvyslanectva Českej republiky v Bratislave. „Slovensko je pre väčšinu podnikateľov u nás prvou voľbou pre vývoz. Napríklad 10 341 slovenských firiem vlastnia Česi.“
Organizátori podujatia
Česko-Slovenské ekonomické fórum zorganizovala Žilinská regionálna komora SOPK v rámci projektu: KONTAKTNÉ CENTRÁ ČESKO-SLOVENSKEJ HOSPODÁRSKEJ SPOLUPRÁCE. Projekt je spolufinancovaný EÚ z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátnym rozpočtom SR v rámci INTERREG V-A SK-CZ.
...............................................................................................
Za 75 rokov spoločnej ekonomiky sa vytvorili silné väzby
Účastníkom konferencie sme položili spoločnú anketovú otázku:
Česká a slovenská ekonomika sa vyvíjali spoločne 75 rokov. Ktoré míľniky z tohto obdobia vidíte ako najvýznamnejšie? Čo sa v danom období podľa vás podarilo najviac a čo menej?
Jiří Weigl, výkonný riaditeľ, Inštitút Václava Klausa, Praha:
Vznik spoločného štátu Československa, ktorého sté výročie si tento rok pripomíname, bol pre oba naše národy zásadný. Slováci vtedy pomohli Čechom presadiť novú štátnosť proti odporu domácich Nemcov a Slovákov, naopak, spoločný štát s Čechmi zachránil pred maďarizáciou. V hospodárskej oblasti však boli rozbitie monarchie a vytvorenie nového štátu pre obe krajiny istým spôsobom šokom, pretože pretrhli ich tradičné ekonomické väzby na veľký spoločný trh ďalších krajín bývalej monarchie. To prinášalo počas celého obdobia prvej republiky rad ťažkostí. Na druhej strane sa však vytvoril nový ekonomický celok, čo bolo dôležité predovšetkým pre Slovensko, ktoré dovtedy nebolo samostatnou ekonomickou entitou.
Spoločnému štátu však nebol dopriaty čas pokojne sa rozvíjať. Vznikol a existoval v búrlivom 20. storočí poznačenom veľkou hospodárskou krízou, nástupom totality, druhou svetovou a následne studenou vojnou. Nemohol naplniť všetky túžby a očakávania svojich obyvateľov. Musel zápasiť so zložitými politickými i hospodárskymi problémami. Pre hospodárstvo ekonomicky slabého Slovenska nebola prvá Československá republika, hoci patrila medzi najvyspelejšie európske krajiny, úspešným obdobím.
Povojnové obdobie, ktoré celkovo prinieslo spolu s komunizmom postupné a zrýchľujúce sa zaostávanie republiky za vyspelými západnými ekonomikami, zaznamenalo jeden výrazný úspech – vyrovnanie kedysi výrazných rozdielov v ekonomickej úrovni medzi oboma časťami republiky. Slovensko sa stalo podobne ako slovenské krajiny výrazne priemyselnou krajinou so vzdelanou a s kvalifikovanou pracovnou silou. To sa ukázalo ako kľúčový faktor pre úspech zásadných ekonomických premien po páde komunizmu.
Silné vzájomné väzby medzi oboma ekonomikami, firmami aj ľuďmi neustále vytvárajú významné synergie, ktoré spoločne s infraštruktúrnym prepojením vybudovaným v československej ére vytvárajú hlboko prepojený hospodársky priestor aj štvrťstoročie po rozdelení spoločného štátu. Táto trvalá vzájomná blízkosť, ohromný rozsah vzájomných kontaktov a pokračovanie prirodzených ekonomických väzieb patrí k najväčším úspechom 75 rokov spolužitia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte.
Jaroslav Remeš, obchodno-ekonomický radca, Veľvyslanectvo Českej republiky, Bratislava:
Novovzniknutý štát Čechov a Slovákov v októbri 1918 mal rôznu skladbu hospodárstva a rozdielnu životnú úroveň. Územie dnešného Česka bolo na začiatku 20. storočia jednou z hospodársky najrozvinutejších častí Európy. Slovensko bolo vtedy orientované poľnohospodársky, pomaly sa začal rozvíjať priemysel zameraný na prírodné suroviny.
Za významnú pozitívnu ekonomickú udalosť nového štátu považujem menovú reformu ministra financií Aloisa Rašína z jari 1919, ktorej súčasťou bolo zavedenie československej koruny. Na menovú reformu nadviazala snaha o stabilizáciu kurzu koruny, nízkych cien a zavedenie zlatého štandardu v roku 1929. Úspešná menová reforma, postupné upokojovanie zahraničnopolitickej situácie a hospodárska konjunktúra priniesli doteraz nevídaný rozmach československej ekonomiky. V priebehu 10 rokov sme sa stali desiatou najvyspelejšou ekonomikou sveta. V niektorých priemyselných odboroch ako výroba obuvi, zbraní, skla, textilu sme boli svetovou špičkou. Rozvíjal sa strojársky, elektrotechnický a energetický priemysel. Rástli platy aj životná úroveň všetkých občanov.
Dôležitým negatívnym míľnikom československej ekonomiky bol podľa môjho názoru dosah svetovej hospodárskej krízy, ktorá Československo zasiahla v roku 1930 a vyvrcholila v roku 1933. Priemyselná produkcia sa vtedy medziročne prepadla o 40 percent. Bol to dôsledok výrazného poklesu nášho exportu v súvislosti s prudkým zvýšením dovozných ciel v okolitých krajinách. Československé výrobky nemohli cenovo konkurovať západoeurópskemu či americkému tovaru. Naša ekonomika sa v momente prepadla o viac než 10 rokov naspäť.
Cestu z krízy videla vláda, rovnako ako v iných krajinách, v ďalšej regulácii ekonomiky. Prílišnú reguláciu ekonomiky a podnikania však všeobecne nepovažujem za dobrý nápad. Úlohu štátu v ekonomike posilňovalo aj rastúce zbrojenie, čo bola reakcia na stúpajúci tlak zo strany hitlerovského Nemecka. Zbrojná výroba sa vtedy čiastočne presunula zo Škody Plzeň do Dubnice nad Váhom. V roku 1937 tu postavili závod na výrobu delostreleckých zbraní.
V medzivojnovom období došlo k ďalším výrazným investíciám do rozvoja priemyslu na Slovensku. Baťove závody na výrobu umelého hodvábu vznikli v roku 1935 neďaleko obce Veľká – od roku 1937 Svit – a obuvnícke závody v roku 1939 v Baťovanoch – od roku 1949 Partizánske. Myslím si, že počas druhej svetovej vojny sa ukázala životaschopnosť ekonomiky samostatného slovenského štátu. Dobre fungovalo poľnohospodárstvo, potravinárstvo, drevospracujúci priemysel. Vďaka zbrojnej výrobe pre hitlerovské Nemecko sa rozvíjalo hutníctvo a strojárstvo. Dosť rýchlo sa budovala infraštruktúra, najmä cesty.
Za veľmi negatívny až tragický míľnik československej ekonomiky považujem nástup socializmu po druhej svetovej vojne, ktorý vyvrcholil komunistickým prevratom vo februári 1948. Všetky priemyselné podniky boli zoštátnené, poľnohospodárstvo násilne kolektivizované, ekonomika sa začala riadiť centrálne. Boli sme nútení exportne sa orientovať na východný blok a rozvíjať ťažký priemysel náročný na suroviny a energiu. To sa logicky nepriaznivo odrazilo vo vysokom ekologickom zaťažení krajiny. Počas 40 rokov komunistického režimu naša ekonomika výrazne prehĺbila zaostalosť za kapitalistickým západom.
Po páde komunistického režimu v novembri 1989 sme sa vydali na cestu od centrálne plánovanej k trhovej ekonomike. Jej realizáciu zabezpečila radikálna ekonomická reforma, ktorú som uvítal. Objektívne však musím priznať, že som zároveň očakával veľké problémy. Počiatočná fáza transformácie mi dala za pravdu. Hospodárstvo zasiahol rozpad našich exportných trhov. Obmedzovala sa zbrojná výroba, ťažké strojárstvo aj ťažba uhlia, čo malo za následok vysokú nezamestnanosť v niektorých českých a slovenských regiónoch. Devalvácia meny a zároveň liberalizácia cien a zahraničného obchodu mali za následok krátkodobú vysokú infláciu. Prebiehajúce bolestné štrukturálne zmeny v priemysle však postupom času zabezpečili zmenu exportnej orientácie na trhy vyspelých ekonomík. Začali sme sa vracať postupne medzi vyspelé ekonomické krajiny.
Michal Štefl, predseda predstavenstva VTP, Brno:
Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov, v ktorom žili aj Rusíni, Nemci a Maďari, bol daný skôr politickými než ekonomickými dôvodmi. Túžba Čechov aj Slovákov po osamostatnení od Rakúska, respektíve Uhorska, bola veľmi silná a podporená víťaznými mocnosťami po prvej svetovej vojne. Prosperita 20. rokov vykompenzovala negatívne dosahy vyplývajúce zo zúženia ekonomického priestoru republiky. Dobudovanie štátnej infraštruktúry za prvej republiky a postupná industrializácia Slovenska od začiatku 50. rokov, aj keď s dôrazom na ťažký a zbrojný priemysel, i ďalšie budovanie spracovateľských podnikov v priebehu ďalších desaťročí boli pozitívnym prínosom spoločného štátu pre Slovensko.
Rozvoj v rámci Československa bol veľmi rýchly aj pre českú ekonomiku. Rástli firmy takého typu ako ČKD, Škoda či Baťa. Nástup výroby áut a lietadiel, export investičných celkov aj výrobkov spôsobili, že sa naša ekonomika ocitla na špici tej svetovej. Je až prekvapujúce, čo všetko sa v 20. rokoch za prvej republiky dokázalo. Ani konverzia na zbrojnú výrobu v dobe Protektorátu Čechy a Morava a slovenského štátu ekonomike technologicky príliš neuškodila. Technická kvalita sa čiastočne znížila až orientáciou na export na trhy RVHP.
Silne deštruktívny vplyv mala v niektorých regiónoch aj strata spomínaných trhov pri práve prebiehajúcej deetatizácii a privatizácii. Považie, východné Slovensko, Ostravsko, Brniansko i ďalšie aglomerácie zaznamenali rozpad slávnych koncernov aj útlm celých odvetví. Vplyv na odvetvie zbrojného priemyslu, nevhodne vykonaná forma privatizácie niektorých významných koncernov spôsobili po Nežnej revolúcii pokles HDP viac než o štvrtinu. Aj rozdelenie federácie, hoci bolo veľmi pokojné, až takmer priateľské, malo na ekonomiku nepriaznivý vplyv.
Vstup oboch našich republík do EÚ, príchod zahraničných investorov, rozvoj mnohých odborov, predovšetkým automobilového priemyslu, priviedli ekonomiky obidvoch republík k súčasnému rastu, zníženiu inflácie, racionálnej miere zadlženia, nepresahujúcej európske štandardy, a tiež nízku nezamestnanosť.
Slovensko doháňa Česko vo väčšine kvantitatívnych i kvalitatívnych parametrov, pripojilo sa k spoločne mene, čo zjednodušuje firmám exportné operácie. Veľmi sa približujú aj parametre životnej úrovne občanov. Spoločný legislatívny rámec, jazyková príbuznosť i celková atmosféra dôvery dáva kooperácii našich podnikov tie najlepšie podmienky aj do blízkej budúcnosti. Vznikol celý rad spoločných firiem, ktoré majú česko-slovenský alebo slovensko-český základ.
Iste, čaká nás ešte rad úloh. Nie je dobudované spoločné diaľničné spojenie, nemáme vysokorýchlostnú železnicu, čaká nás spoločný dôraz na vzdelávacie programy, na rozvoj vedy a výskumu. Určite by bolo dobré – pri príležitosti stého výročia založenia Československa – zhodnúť sa na takýchto cieľoch.
Miloslav Czurilla, konateľ spoločnosti CRT Electronic, Oravská Lesná:
Vo svete mala značka Made in Czechoslovakia politicky uznávané, veľmi populárne meno a hospodársku silu. Pred zhruba piatimi rokmi som bol s agentúrou SARIO vo Francúzsku. Boli tam B2B rozhovory s ľuďmi z celého sveta. Pri záverečnej slávnosti sme sedeli pri jednom stole s Francúzmi a Belgičanmi, pričom nás bolo päť a všetci zo Slovenska. Francúzi sa nás opýtali, odkiaľ sme. Tak sme im povedali, že zo Slovenska. Nato jeden z nich, zrejme v najvyššom postavení, sa hneď chcel ukazovať a povedal nám, že o našej krajine počul a že pozná Miloševiča a Karadžiča...
Inokedy sa mi zase v USA stalo, že keď sa ma Američania spýtali, odkiaľ som, a povedal som im, že z Čiech, ich reakcia bola – Čečensko poznáme...
Obom našim krajinám v dnešnej „globálnej“ dobe delenie republiky hospodársky nepomohlo. Za socializmu mohla väčšina dôchodcov vyžiť zo svojej penzie, dnes sa v Česku alebo na Slovensku žiť z penzie väčšinou takmer nedá.
Rozdelením Československa sa dovtedy rentabilné firmy, napríklad Chirana, zbrojársky priemysel, farmaceutické odvetvie a podobne, zmenšili a stratili hospodársky význam. Rozdelením mnohých prosperujúcich firiem sme dospeli do stavu, keď sa pre západnú Európu stalo oveľa ľahším tieto, hoci už len minimálne, fungujúce spoločnosti, poskupovať. Československo postupne stratilo svoje trhy a kontakty v treťom svete. Tie sa teraz len veľmi ťažko získavajú späť, miesto československých firiem už dávno zaujali západné podniky.
Veľký obdiv však Česi a Slováci získali tým, ako sa v roku 1992 rozišli bez toho, žeby sa vyvolali revolty či niečo podobné, ako sa to často dialo inde a deje sa to aj dnes. V tomto bode možno vidieť občiansku vyspelosť našich dvoch veľmi blízkych národov. Držať spolu je dnes ešte nevyhnutnejšie než kedykoľvek predtým.