Rozhovor
Ako dlho máte preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím?
Držiteľkou preukazu som už 47 rokov.
Prečo ste sa rozhodli vybaviť si ho?
Od detstva som mala problémy s bedrovými kĺbmi. Aj pre rodičov to znamenalo veľa starostí. Ako trojročná som tri mesiace ležala zasadrovaná v bratislavskej detskej nemocnici.
Po niekoľkých mesiacoch som sa začala učiť chodiť. Na základnej škole i na gymnáziu som bola oslobodená od telocviku. Rok po svadbe sa mi narodila dcérka a opäť začali problémy s kĺbmi.
Tehotenstvo so synom som znášala veľmi ťažko. Bolesti a ďalšie komplikácie ma trápili nielen pri chôdzi, ale aj počas spánku. Pre ťažké postihnutie pohybového aparátu a pre veľké komplikácie s alergiou na kovy som absolvovala sedem vážnych operácií.
Posudkový tím u mňa stanovil funkčnú poruchu i obmedzenie pohyblivosti kĺbov a na základe toho som sa stala občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. A tak mi vznikol nárok na preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Na základe čoho váš lekár posúdil, že máte nárok na preukaz?
Posudková komisia mi určila mieru funkčnej poruchy na 50 percent a teda spĺňam podmienky pre vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
V minulosti som v priebehu jedného roka absolvovala viacnásobné operácie oboch bedrových kĺbov. Štyri roky som takmer nechodila. Po komplikovaných operáciách som mala problémy so srdcom a nečakane som sa ocitla v nemocnici, kde mi nahradili aortálnu srdcovú chlopňu protézou.
Tri týždne po operácii srdca sa mi začali triasť ruky a lekár mi oznámil, že mám Parkinsonovu chorobu. Stratila som čuch, došlo k poruche písma i chôdze a k stuhnutiu svalov na dolných končatinách.
Mám 80 rokov, chodím s ťažkosťami, von iba s opatrovateľkou a na vozíčku. Pre zhoršenie zdravotného stavu som pravidelne navštevovala rehabilitačné stredisko a cvičila som.
Lekári i zdravotníci mi vychádzali v ústrety a každý rok mi pridelili kúpeľnú i rehabilitačnú liečbu. Potvrdila to aj posudková komisia.
Vlastníte parkovací preukaz?
Áno, vlastním. S pribúdajúcimi zdravotnými problémami som sa snažila dostať nejakým spôsobom medzi ľudí a šoférovanie som celkom zvládla.
Boli ste pre vaše postihnutie nútená k prestavbe bývania?
Zatiaľ sme neprestavovali, ale chystáme sa na to. Nateraz sme odstránili koberce z tých miestností, v ktorých sa zdržiavam, aby som sa na nich nepošmykla.
Stretli ste sa niekedy s komplikáciami pri uznaní finančných prostriedkov, ktoré vám pridelil Úrad práce?
Nastal prípad, kedy vám príspevky neuznali vôbec?
Niekoľkokrát sa stalo, že z rôznych príčin komisia zasiahla a nesúhlasila s kompenzáciou.
Po odvolaní mi však kompenzáciu finančných nákladov schválili, tak ako aj príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkoch na hygienu či na opotrebovanie motorového vozidla.
Boli ste zamestnaná s preukazom ťažko zdravotne postihnutej osoby? Mali ste pre to nejaké problémy so svojím zamestnávateľom?
Nie, takúto situáciu som si nevyskúšala, pretože som pracovala iba z domu. Pohybovala som sa iba s pomocou bariel. Pre slovenský rozhlas som už od roku 1989 nemohla pracovať, tak som oslovila najprv redakciu Katolíckych novín i Národnú obrodu a požiadala som ich o spoluprácu.
Dostala som priestor na publikovanie tém z kultúry. Neskôr som robila rozhovory s hercami a umelcami pre Fakty, Hospodárske noviny a pre mesačník Zdravie.
V čom vidíte najväčšie výhody vlastnenia preukazu ŤZP?
Pomáhať chorým a sociálne slabším občanom je dobrá a pekná myšlienka. Je potrebné, aby sa šírila a napĺňala ďalej.