Ten, kto je v práci spokojný, a to i so svojou mzdou, by nemal pátrať po výške odmien a miezd svojich kolegov. Jednoducho preto, aby sa mu nevytratil doterajší pokoj z duše. Málokto si totiž dokáže priznať, že si jeho kolega zaslúži viac peňazí, lebo svoju prácu vykonáva kvalitnejšie: Je samostatnejší, aktívnejší a nadriadený sa mu nemusí venovať toľko ako ostatným.
Málokto sa bez pocitu krivdy zmieri s tým, že najväčší lajdák v tíme berie najviac. Napríklad preto, že jeho príbuzný je vo firme pánom generálnym. "Rozhovory o platoch takmer vždy negatívne ovplyvňujú atmosféru na pracovisku. Najmä v menších kolektívoch, kde si ľudia vidia do taniera," hovorí personalistka Billanc Partners.
Dodáva, že takmer každý má tendenciu nadhodnocovať vlastné nasadenie nad výkony kolegov. Respektíve ich úsilie iba ťažko postrehne, ak nerobia všetci úplne rovnaké veci.
Prečo je dôležitá spokojnosť
"Myslím si, že o výšku príjmu ostatných sa viac zaujímajú ľudia na nižších pozíciách a tí, čo nie sú v práci z rôznych dôvodov spokojní," hovorí personálna manažérka spoločnosti Henkel, Irena Muchová. Aj z toho dôvodu by sa manažéri mali snažiť, aby mali na pracovisku spokojných zamestnancov. Samozrejme, vyžaduje si to neustálu komunikáciu s nimi a ochotu dať ich názorom priestor. Vypočuť ich a správať sa čestne, slušne a s úctou. Keď má totiž zamestnanec pocit, že sa k nemu nadriadený správa macošsky, alebo že sa vo firme deje niečo zlé, začne riešiť výšku odmeny. Svojej, a pretože potrebuje porovnanie, i ostatných. Podľa logiky: Keď mi ubližujete a správate sa neférovo, nebudem trpieť za menej peňazí než druhí. Takže plaťte.
Aby slabší nevydierali
Vo väčšine firiem pracujú na rovnakej pozícii rôzne ohodnotení a rôzne schopní ľudia. Tí schopnejší sa stávajú vodcami tímov. Podieľajú sa na vytváraní stratégií a pomáhajú pri ich realizácii. "Znalosť výšky miezd a platov podstatne brzdí motivačnú politiku," hovorí výkonný riaditeľ spoločnosti Apogeo Martin Sochor. Dodáva, že tí, čo sú menej ohodnotení často bojkotujú a sabotujú vodcovskú úlohu svojich lepšie platených kolegov.
Ak sa horšie platený zamestnanec dozvie o výške mzdy svojho kolegu, dožaduje sa vyrovnania svojej mzdy. "V takejto situácii je ťažké ďalej zvyšovať odmeny toho schopnejšieho, keď viem, že sa s ním povezie i ten menej schopný," podotýka Martin Sochor.
Keď sa výkon rovná výške mzdy
Zabrániť šíreniu informácií o výške platov zamestnancov je veľmi ťažké, hoci sa firmy o to snažia. Niektoré si napríklad dávajú do vnútorných predpisov nariadenie, že zverejnenie výšky platu môže byť považované za porušenie pracovnej disciplíny.
"Znie to síce dobre, v praxi je to však ťažko preukázateľné. Spoločnosti preto často spracovanie miezd zverujú externej firme," hovorí manažérka oddelenia Poradenstva pre ľudské zdroje spoločnosti PricewaterhouseCoopers Martina Wolfová. Outsourcing miezd je pre firmy efektívnejší a navyše sťažuje dostupnosť informácií o odmenách konkrétnych osôb.
Podľa Wolfovej je to jasný, vnútorne spravodlivý systém odmeňovania. "Myslím tým systém, kde sú základné platy pre určité kategórie zamestnancov rovnaké a variabilná zložka mzdy závisí od výkonu. To znamená, že lepší výkon rovná sa viac peňazí," dodáva. Po zavedení takéhoto systému možno podľa nej pokojne vyvesiť na firemnú nástenku prehľad miezd namiesto zbytočného boja o ich
utajenie.