Považujeme za vzácnosť, ak sa na divadelnej scéne objaví titul domáceho autora. Pavol Weiss (1962), absolvent scenáristky a dramaturgie FAMU v Prahe, vstúpil do literatúry románom Žime, potom uvidíme a novelou Pomsta. Hra Priateľky, ktorú do svojho repertoáru zaradilo Divadlo Astorka Korzo '90, je jeho dramatickým debutom. Režijne ju naštudoval renomovaný autor Roman Polák. Obidvom tvorcom, scenáristovi i režisérovi, je vnútorný svet žien -- ich trápenia i radosti, ako aj reakcie na vlastný nevydarený život -- zrejme dôverne známy.
Tragikomická inscenácia Priateľky predstavuje divákom dve odlišné povahy, ktoré majú čosi spoločné. Tým spojivom je osobná samota, ktorá ich trápi. Hoci jedna z nich je vydatá a má už dospelé deti, cíti sa nedocenená. Svojmu manželovi robí iba servis, a to ju ubíja. Jej slobodná priateľka žije zdanlivo spoločensky aktívne, často strieda partnerov, v konečnom dôsledku jej však chýba rodina. A tak sa divák chvíľami pýta, či jej časté návštevy u kamarátky Hany nie sú istým druhom intrigánstva či aspoň závisti. Ustavične do nej "rýpe" a hucká ju proti manželovi. Postupne v nej rozdúchava nedôveru voči nemu. Aj takúto podobu môže mať takzvané priateľstvo.
Autor Pavol Weiss písal rolu hlavnej predstaviteľky Hany na mieru herečke Anne Šiškovej. Podarilo sa mu to a ona ju presvedčivo zahrala. Aj postava priateľky Dany v podaní Marty Sládečkovej, ktorú mal tiež na zreteli pri tvorbe svojho divadelného debutu, je z bežného súčasného ženského sveta. Weiss poskytol dostatočný priestor dvom jazyčniciam, ktoré si otvorene vylievajú svoje pocity. Na vtipné, prirodzené dialógy reaguje publikum veľmi živo, neprekážajú ani pikantné slovíčka, ktorými sa to vo voľnom toku debaty uvoľnených (raz smutných, inokedy rozkokošených) kamarátok len tak hemží.
Svedkom ventilovania nahromadených krívd je tretí účinkujúci -- Hanin manžel (Vlado Černý). Aj on prispieva svojou troškou do mlyna k zhoršujúcemu sa stavu svojej manželky, ktorá sa napokon ocitne v ťažkej depresii. Pavol Weiss je pozorovateľom života okolo seba, a tak nám ponúka v umeleckej podobe to, čo mnohí prežívajú na vlastnej koži. Na scéne Divadla Astorka Korzo '90 sa môžu diváci pri predstavení zasmiať. V tej chvíli totiž (možno) nejde o nich.
StoryEditor