Pozri, kto pochoduje krajinou

Naozaj budeme musieť s niečím takým žiť? Asi áno. Veď všetko nasvedčuje tomu, že aktivity fašizoidných skupín neprekážajú ani štátnej moci. Napríklad organizáciu Slovenská pospolitosť, ktorá len prednedávnom zneistila svojím pochodom občanov mesta Zvolen, ministerstvo vnútra eviduje od 12. 9. 2003. Tak ako množstvo iných občianskych združení, pričom už od januára je oficiálne registrovaná ako politický subjekt Slovenská pospolitosť - Národná strana. Ak sa začítame do jej stanov, nepôsobí na prvý pohľad hrozivo. Samu seba definuje ako spoločenskú organizáciu hlásiacu sa k tisícročným slovanským a slovenským tradíciám. Je azda takáto definícia prejavom extrémizmu? "Za extrémizmus považujeme správanie, ktoré je mimo rámca zaužívaných pravidiel," vysvetľuje Pavol Draxler z ministerstva vnútra. Nedozrel azda čas na spoločenskú zmenu?
Bez alkoholu a...
Sú už teda zaužívané spoločenské pravidlá prežité? V Programových cieľoch Pospolitosti, v bode č. 4, sa píše: "Pričiniť sa o ochranu morálky a napomáhať zamedzenie šírenia drog, alkoholu, pornografie, prostitúcie a úžery." Chvályhodný cieľ! Opäť nič, s čím by sa slušný človek nemohol stotožniť! Historik Ivan Kamenec však charakterizuje Pospolitosť ako "krajne pravicové nacionalistické hnutie s ideologicky vyhranenou fašistickou tendenciou". No ani v ostatných bodoch nemožno nájsť iné ako bohumilé predsavzatia. Hovorí sa v nich o podpore fyzického a duševného rastu, o propagovaní slovanskej vzájomnosti, zveľaďovaní slovenskej prírody, ochrane pamiatok alebo aj o zastrešovaní kultúrnych a športových podujatí. Ani posledný, ôsmy, bod nevybočuje z normálu: "Vydávať časopisy, knihy a rôzne iné publikácie, tiež audiovizuálne nosiče s tematikou slovanstva." Pozrime sa teda na propagačné materiály Pospolitosti.
Roboti a sionizmus
Internetový spravodajca Pospolitosti má vskutku úderný názov: Proti Prúdu. V údernosti nezaostávajú ani články, ktorým dominujú tóny paranoje, antiamerikanizmu a xenofóbie. Popri textoch o plánoch Pentagónu a o vyhubení života na Zemi nanorobotmi, nechýbajú ani útoky na politických nepriateľov, napríklad na neokonzervatívcov. Redaktori sú naozaj rozhľadení. Pritrafí sa, že zablúdia i do stojatých vôd slovenskej literatúry a vylovia stadiaľ čosi, čo sa dá šikovne zužitkovať. Takýto osud postretol knihu Miloša Žiaka Mrzáci studenej vojny. Redakcia z nej starostlivo vypichla citáty, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú politicko-ekonomických záujmov židovstva... Žeby závan antisemitizmu? Skôr len nekomentované dokazovanie sionistického sprisahania.
Preklínajúci básnici
Ďalšou podobnou organizáciou je Nové Slobodné Slovensko (NSS). Aj tu máme do činenia s "národne orientovaným občianskym združením mladých", ktoré sa hlási k tisícročným tradíciám. Ministerstvo vnútra ho zaregistrovalo 26. 7. 2000. Na webovej stránke združenia nájdeme aj rubriku zábavy, ktorá dokazuje, že vlastenci majú zmysel pre humor: "Kde sa najviac prejavuje rómska iniciatíva? V pôrodniciach!" No povedzte, možno sa hnevať na týchto šibalov za takéto nevinné vtipkovanie, ktoré navyše obsahuje aj zrniečko pravdy? Stránka NSS je však aj miestom stretnutia "poetických duší". Témy zbedačeného Slovenska, života Rómov i Maďarov sú, zdá sa, nevyčerpateľnou studnicou. Bolestínstvo sa strieda s razantnými výzvami, hnev sa sústreďuje na Rómov: "Ožobračujú nás dňom i tmou/ v podobe detských prídavkov./ Je to zver? Či vari ľudský tvor?/ Jedno slovo trikrát poviem: Mor, mor, mor!!!"
Upratovanie v Európe
Známy český spevák a bývalý líder skinhedskej kapely Orlík Daniel Landa kedysi o prisťahovalcoch veršoval takto: "Morálku maj´ jinou, vychování taky, jak my nikdy nebudou, nevěř na zázraky!" Rómovia a Maďari na Slovensku však prisťahovalcami nie sú. Alebo ak predsa len, boli tu skôr, ako sa vôbec v Európe zakorenila nacistická ideológia. Mladí slovenskí sympatizanti fašizmu to teda nemajú ľahké: o čistotu Slovenska musia zvádzať boj s "historickými spoluobčanmi", ale počítať pritom aj s prisťahovalcami z Ázie a Afriky. Čím viac dôvodov na vybíjanie duševnej, sociálnej a hospodárskej frustrácie, tým lepšie. "Rast extrémizmu na Slovensku nesúvisí s prisťahovalectvom," hovorí Draxler. "Tento fenomén sa týka skôr tých krajín Európy, ktoré sú oveľa atraktívnejším cieľom prisťahovalcov z rozvojových krajín."
"Hnedá" internacionála
Extrémistické ideológie sú prítomné v každej európskej krajine, a tak aj slovenské organizácie sa môžu opierať o podporu "zvonku". Hneď v susednom Česku si padnú do rany s Vlasteneckou frontou Česka a s Národním sjednocením. Vlastenecká fronta sa napríklad pýši tým, že sa nezameriava len na politické aktivity, ale že s výsledkami jej práce sa možno stretnúť aj v prírode: "Na niektorých turisticky atraktívnych miestach nájdete naše vývesky s informáciami o histórii miesta." O kontakty nie je núdza ani v ďalších slovanských krajinách. V Rusku i Srbsku fungujú "družobné" organizácie Obraz. Z Rumunska na pozdrav slovenským fašistom mávajú členovia Noua dreapta a z Francúzska Garde Franque... Upevňovanie historického povedomia a európskej nadradenosti charakterizuje aj nadnárodnú organizáciu European National Front, ktorá sa netají svojím odporom k EÚ a snahou obnoviť Európu na princípoch kresťanstva a antickej filozofie. Spolupráca extrémistických skupín na nadnárodnej úrovni má viacero foriem. "Od komunikácie, think-tank, cez finančnú podporu, až po navštevovanie a spoluorganizovanie akcií," hovorí Draxler.
Kosák, kladivo a anarchia
Pravicoví extrémisti majú okrem spomínaných nepriateľov aj ďalšieho, nemenej radikálneho protivníka - ľavicových extrémistov. Čo tvorí jadro ich ideológie? "Väčšinou ide o posilnenie moci v štáte v prospech robotníckej triedy, teda ľudovlády," vysvetľuje Draxler. "Preferovaná má byť teda robotnícka trieda, ktorá vytvára všetky statky, a preto má právo na najväčšiu odmenu, ktorá je v iných zriadeniach upieraná." Aj ľavicoví extrémisti majú svojich skínov, ale červených ("red skins"). Je to zvláštny jav, ak vezmeme do úvahy, že od ľavicového extrémizmu možno nie je až tak ďaleko k anarchistom a antiglobalistom, ktorí sa so skínmi nikdy nemali nejako extra v láske. Organizácia RASH (Red and Anarchist Skinheads) bez ťažkostí spája poriadok so zmätkom...
Zatiaľ iba utópia
"Odmietame výklad redukujúci zrážky anarchistov a skínheadov na pouličnú vojnu dvoch skupín problémovej mládeže," píše sa v Prehlásení československého anarchistického združenia z roku 1991. Koľko napätia a šarvátok medzi dvoma názorovými prúdmi, a pritom obidvom ide o to isté: o lepší svet. Predstavujú aj tieto hnutia reálnu politickú hrozbu? "Anarchizmus ako taký je utopistická myšlienka," prízvukuje Draxler. "Preto sa tieto skupiny ťažko dostávajú ďalej ako na úroveň intelektuálnych diskusných klubov." A pokiaľ ide o antiglobalistov, tí sa, podľa Draxlera, nepokúšajú o prevzatie moci, ale sa snažia upozorniť na konkrétne problémy konzumnej spoločnosti. Ich spôsob "upozorňovania" je však ťažko prijateľný, realizuje sa totiž v násilných činoch.
Skrytý pôvab ekológie
V pozadí anarchistickej rétoriky zaznieva tón pesimistických prorokov. V anarchistickom časopise A-kontra sa píše: "Dnes sa ukazuje čoraz jasnejšie, že všetky ideológie a spoločenské a hospodárske systémy, založené na filozofii agresívneho sebapresadzovania, nie sú schopné vyriešiť jediný vážnejší problém, naopak, vytvárajú stále nové, ktoré v globálnom meradle hrozia vyústiť do celkovej ekologickej, hospodárskej a vojnovej katastrofy." Chuť popasovať sa s hroziacou ekologickou katastrofou je i na pravej strane extrémistického spektra veľká. "S prekrucovaním ekológie na mysticko-nacionalistické ciele sa stretávame v celom rade neofašistických strán a skupín," píšu Janet Biehlová a Peter Staudenmaier v knihe Ekofašizmus. V propagandistických materiáloch týchto skupín sa ekológia a nacionalizmus prelínajú tak prefíkane, aby oslovili a zvábili aj ľudí, ktorí sa za fašistov nepokladajú.

Ďalším fenoménom, ktorí nahráva krajnej pravici do karát, je príklon ľudí k módnym mystickým a antiracionalistickým kultom. "Mystická ekológia sa môže na oplátku stať obhajobou mystického nacionalizmu," píšu Biehlová a Staudemaier. Podľa anarchistického publicistu Wolfganga Hauga "nová pravica" chce znovu definovať spoločenské normy tak, aby racionálne pochybnosti boli eliminované a ich miesto zaujali "prirodzené" normy.
Akú šancu majú dnes ešte neveľké extrémistické skupiny, aby sa dostali k politickej moci? "Táto hrozba je reálna v každej demokratickej spoločnosti," hovorí Pavol Draxler.