Slovensko má energeticky štvornásobne náročnejší priemysel v porovnaní s priemerom EÚ. Aj keď túto nelichotivú štatistiku do určitej miery vytvárajú oceliarne, hlinikáreň a veľké závody, šetrenie energiou sa už stáva prioritou najmä vo väčších firmách.
"Spotreba primárnych energetických zdrojov u nás síce stúpa, ale pomalšie ako tvorba hrubého domáceho produktu. Jednotka produktu je tak predsa len energeticky menej náročná. Tento trend je pozitívny. Najmä ak si porovnáme, aká je energetická náročnosť našej ekonomiky oproti priemeru únie," tvrdí hovorca Energetického centra Bratislava Vojtech Holan.
Pripomeňme, že napríklad gigajoul tepla stál ešte v čase nežnej revolúcie 20 korún. Dnes je to približne 33-krát viac.
Šetrenie s biomasou
Priemysel je najväčší konzument energií, ktorý zoberie 35 percent z celého koláča. Ale až 95 percent nevyhnutných primárnych energetických zdrojov, ako sú ropa, zemný plyn, jadrové palivo, musí Slovensko dovážať. Jediné, čo má "svoje", je voda. Aj preto konzultačné spoločnosti, zaoberajúce sa energiami, hlasno upozorňujú predovšetkým na využitie biomasy, geotermálnej a solárnej energie.
Ivan Ďuďák zo spoločnosti Intech Slovakia opisuje, ako realizovali projekt vo veľkej strojárskej firme PPS Group Detva. Tá sa totiž rozhodla nahradiť zemný plyn spaľovaním energetickej biomasy - dreva, štiepky, pilín, kôry či odrezkov, teda inak nespracovateľnej drevnej hmoty. "Ich nový kotol má výkon osem megawattov a dokážu ním vyrobiť až 80 percent energie. Tento rok to možno bude aj sto percent, pretože bola teplá zima."
Kotol, ktorý pracuje v Detve, vyrobí za hodinu pri plnom výkone 28,8 gigajoula, takže každú hodinu sa dá ušetriť 2 800 korún. Rozdiel medzi cenou dreva a plynu sa pohybuje okolo dvesto korún na gigajoul a aj keď sa odrátajú náklady za technológiu, rozdiel stále dosahuje asi sto korún.
Kotol na biomasu postavil Intech Slovakia aj v inde, trebárs v ZŤS Hriňová. Vďaka nemu sa vykuruje nielen závod, ale aj časť mesta.
Ako sa dá usporiť
- biomasa je o 200 Sk/GJ lacnejšia ako plyn
- sodíkové výbojky prinesú až 50-percentnú úsporu elektriny
- solárne panely umožnia pokryť na osem až deväť mesiacov roka 95 i viac percent spotreby energie
Štart cez audit
Je zrejmé, že veľké firmy majú záujem správať sa efektívne. Napríklad podľa hovorcu spoločnosti Slovnaft Antona Molnára sa rafinéria každoročne venuje projektom vedúcim k šetreniu.
"Za posledné tri roky sa vďaka opatreniam, ktorých cieľom bola úspora primárnych zdrojov, znížila energetická náročnosť na tonu spracovanej ropy o 6,6 percenta. V roku 2008 má byť ukončený projekt optimalizácie rozvodov pary, čo zníži energetickú náročnosť o ďalšie jedno percento. Na roky 2009 - 2010 máme pripravený plán, ako optimalizovať všetky energetické toky rafinérie. Má to priniesť zníženie energetickej náročnosti o dve percentá."
Mnohé menšie firmy však energetickú úsporu nepokladajú za prioritu. Tie, ktoré sme oslovili, nechcú byť menované, ale hľadali skôr alibi, prečo sa to nedá. Často sa obhajujú tým, že ich finančné zdroje sú obmedzené. Ale pritom podľa analýz Energetického centra Bratislava sa prostriedky vložené do šetrenia energií môžu firmám vrátiť už v priebehu dvoch - troch rokov. A z ušetrených peňazí sa dá splácať prípadný úver.
V tomto smere už sa rozhýbala aj slovenská vláda. Pripravovaným zákonom o obnoviteľných zdrojoch energie chce motivovať kroky podnikov, ktoré sa rozhodnú podstúpiť firemný energetický audit. Ak sa preukáže možnosť úspor a firma ich zrealizuje, potom môže požiadať o prefinancovanie auditu.
Deravé budovy
Optimálna spotreba v "dobrej" budove by mala byť zhruba 160 kilowatthodín energie na štvorcový meter plochy za rok. Väčšina moderných budov sa už projektuje s veľkým dôrazom na minimalizáciu prevádzkových nákladov.
Bronislava Herdová zo spoločnosti En-Efekt, ktorá sa zaoberá hodnotením energetickej efektívnosti, však upozorňuje, že nie vždy je takéto riešenie dotiahnuté do konca. Stretla sa napríklad aj s relatívne novou, desaťročnou administratívnou budovou, ktorá neumožňovala zónovú reguláciu vykurovania a chladenia.
"Potreba tepla a chladu v kanceláriách sa pritom výrazne líši podľa toho, či sú na slnečnej alebo tienenej strane. Bez zónovej regulácie hrozí, že v časti kancelárií bude príliš chladno alebo v druhej časti príliš teplo. Nehovoriac o tom, že zohľadnenie solárnych ziskov v budove môže výrazne prispieť k zníženiu nákladov na vykurovanie."
Energetická efektívnosť v administratívnych budovách postavených pred 25 a viac rokmi je však oveľa horšia. Herdová pripomína, že z výsledkov energetických auditov budov, ktoré sa stavali do začiatku 80. rokov a neprešli energeticky efektívnou rekonštrukciou, vyplýva, že potenciál úspor vyjadruje minimálne tretina nákladov na prevádzku a údržbu.
Šetrní investori
Vo výrobniach a v závodoch môže byť problémom navyše aj zmena účelu, s ktorou sa spája aj nový spôsob využívania. Príkladom je príchod zahraničných investorov, napríklad do strojárstva, ktorí namiesto využitia ponúkaných výrobných hál radšej postavili nové. Viedol ich k tomu najmä záujem o energeticky efektívnu prevádzku, ktorú bolo jednoduchšie zabezpečiť v nových halách, než rekonštruovať staré. Presne takto postupoval Volkswagen v Martine. Po zistení, že v budovách je príliš veľký únik energií, zvolil radšej novú výstavbu.
Stavbári dobre vedia, ako veľa možno pokaziť, pokiaľ je "neošetrený" objekt vystavený poveternostným vplyvom a stráca tepelnoizolačné vlastnosti. Preto na parametre nových stavieb myslí už aj pripravovaný zákon o energetickej efektívnosti, ktorý by mal platiť od apríla budúceho roka a zavedie okrem iného certifikát o energetickej triede budov.
Úniky v motoroch
Energetické centrum Bratislava spolupracuje aj na Európskom projekte 4EM-MCP (Motorchallenge). Zaoberá sa špecifickou oblasťou spotreby energie 0 systémami motorových pohonov v priemysle, ktoré podľa odhadov spotrebujú 7,6 TWh elektriny ročne. Potenciál ich úspor je 20 až 30 percent. Hovoria o tom skúsenosti z projektov zameraných na energetickú efektívnosť priemyselných pohonov v štátoch západnej Európy.
Prerátané na slovenské reálie znamená možná úspora viac ako 1,5 TWh, čiže pri optimistickej cene 2,50 Sk za kilowatthodinu je výsledkom približne 3,75 miliardy korún potenciálnych úspor v nákladoch a zvýšenej konkurencieschopnosti.
Milan Rutšek zo spomínaného centra podčiarkuje, že úspory v starších systémoch možno dosiahnuť skôr optimalizáciou celého systému, a to bezstratovou reguláciou a automatizáciou, než výmenou samotných elektrických motorov za efektívnejšie, ak sa pritom výrazne nezmenili podmienky od inštalácie systému.
"Ďalšie možnosti sa ponúkajú pri plánovaní nových výrobných liniek a zariadení. Treba ich navrhnúť tak, aby nevznikali zbytočné ,rezervy výkonu' pre prípad, ktorý nakoniec nikdy nenastane."
Pokiaľ ide o pohony trojfázového motora vyrobeného dnes a pred štyridsiatimi rokmi, je len malý rozdiel v spotrebe. Ušetriť sa však dá v nastavení systému. Ak na jednej linke kedysi konštruktér navrhol 1,6-kilowatthodinový motor, ale na trhu bol len dvojnásobne väčší, použil sa ten. Pohony tak boli často predimenzované, pričom podľa skúseností zo západnej Európy by sa tu dalo ušetriť 10 až 15 percent. Sú to nenápadné opatrenia s veľkým efektom.
Hospodárne svetlo
Ďalšou čiastkovou oblasťou, v ktorej podnikatelia môžu dosiahnuť významné úspory energie, je osvetlenie. Marek Lipa z Centra pre verejné osvetlenie vysvetľuje, že "už len výmena ortuťových výbojok za vysokotlakové sodíkové na firemných dvoroch či vnútropodnikových železničných vlečkách prináša úsporu do 50 percent".
Skúsenosti jeho kolegov z programu Greenlight, ktorí sa zaoberajú interiérovým osvetlením, hovoria o podobnej miere úspor aj vnútri prevádzok. Ako pozitívny extrém pripomína rekonštrukciu osvetlenia istého expedičného skladu, kde preskočili niekoľko vývojových stupňov a zo 60. rokov minulého storočia vošli priamo do najnovšej súčasnosti. "Dosiahli úsporu 80 percent elektriny a celá investícia mala návratnosť 1,2 roka," dodáva.
Dobrým príkladom je aj Slovnaft. Ten má vo svojom areáli asi dvadsať kilometrov ciest, ktoré si musí osvetľovať na vlastné náklady. Jeho skúsenosti potvrdzujú, že ak sa vymení ortuťová výbojka za nízkotlakový sodík, prichádza k úspore približne 40 percent.
Kolektory v hoteloch
Iným východiskom je zmena palivovej základne. Neprináša síce úspory energie, ale ušetrí peniaze tým, že sa drahšie palivo vymení za lacnejšie. Pri vykurovaní sa najčastejšie spomína prechod z plynu na biomasu. Úspora sa tu počíta podľa nákladov na jednotku energie, ktorú možno dosiahnuť s tým-ktorým palivom.
Perspektívne je aj využitie energie slnka. "Montáž solárneho systému je najzaujímavejšia v zariadeniach, ktoré majú celoročne veľkú spotrebu teplej vody," vysvetľuje Dalibor Šebest zo združenia ECBA - SOLAR. "Typické sú kúpaliská, plavárne, kúpele, liečebné ústavy, nemocnice, hotely, reštaurácie, ale aj bitúnky a potravinárstvo všeobecne, či dokonca strojárske firmy, kde sa horúca voda používa napríklad na odmasťovanie."
Solárne systémy na ohrev vody sa dimenzujú maximálne na zabezpečenie 70 percent ročnej potreby energie. "Stopercentný výkon potom dodávajú mimo vykurovacej sezóny, takže zároveň šetria vykurovací systém, ktorý v lete nemusí pripravovať teplú vodu," vysvetľuje Šebest. Návratnosť takejto investície sa počíta od päť do desať rokov. Do konca jej životnosti je potom energia získaná zo slnka už ziskom majiteľa. Systém je pritom bezúdržbový a bezobslužný. Ročné náklady na prevádzku a údržbu dosahujú 0,5 percenta z ceny.
Takmer sto percent zo slnka
Niekoľko hotelov v Tatrách, ktoré využívajú solárne panely, pokryje v priebehu roka na osem až deväť mesiacov 95 a viac percent zo svojej spotreby. Najzamračenejšími mesiacmi, keď je v tomto regióne najmenej svitu, sú november, december a február.
Ak však nejaká prevádzka nedokáže spotrebovať celú výrobu elektriny, aj na to je riešenie, vďaka ktorému sa vyrobená energia naakumuluje. Existuje kolektorové pole, zásobník teplej vody, ktorý drží horúcu vodu pod tlakom a takto uložená energia sa podľa potreby dá využívať. Aj bez slnečného svitu je potom takéto zariadenie úplne energeticky nezávislé.