Do zavedenia eura zostáva 407 dní. Do dňa, keď sa na každom tovare v obchode (podobne i v službách pre spotrebiteľov) bude musieť objaviť visačka s dvojitou cenou, zostáva len okolo 220 dní. Zdá sa to ešte ďaleko? Podľa obchodníkov absolútne nie. Naopak, už niekoľko mesiacov presviedčajú, že prípravy vlády na euro sú z hľadiska maloobchodu pomalé. Ich nervozita má svoju logiku. Obchody, pošta či služby budú tou nárazníkovou zónou, ktorá 1. januára 2009 ako prvá pocíti tlak občanov, keď "vytriezvejú" z koruny a pôjdu si kúpiť chlieb prvýkrát za eurá.
Splnomocnenec vlády na prijatie eura Igor Barát argumenty obchodníkov o meškaní europríprav kategoricky odmieta. Preňho sú smerodajné schválené termíny vykolíkované v Národnom pláne zavedenia eura, ktoré sa jasne dodržiavajú. "Keď vláda v minulosti tvorila ich harmonogram, politici ani podnikateľské kruhy ich nespochybnili. Všetko ide v súlade s plánom."

Proces tvorby ako alibi
Podľa podpredsedu predstavenstva našej najväčšej siete Coop Jednota Slovensko Martina Katriaka je však prechod na euro nielen zložitý, ale najmä nie lacný proces. "Podnikateľ sa musí pripraviť, a teda v primeranom čase musí poznať podmienky," dôvodí. "Ak si za týchto okolností - keď Generálny zákon ešte neschválili, a teda nadväzujúce smernice neexistujú - máme kupovať nové pokladnice, nové hardvéry, trafíme sa do tých správnych?"
Katriak má so splnomocnencom vlády Barátom síce dobré vzťahy, ale v jednom si vraj nerozumejú. "V tom, že Generálny zákon, najpotrebnejšia norma, mešká, a to bez ohľadu na to, čo hovoria štátni úradníci." Obchodníkov sa najviac dotýka predpis o registračných pokladniciach, ale aj smernica o duálnom zobrazení, zákon o účtovníctve či o bankách. "Keď sme sa na ministerstve financií pýtali zodpovedného generálneho riaditeľa, kde je ten predpis, prišla odpoveď ,v procese tvorby'. Lenže my už dnes musíme konať, inak nebudeme stíhať," hovorí Katriak.
Coop Jednota pripúšťa, že vodidlom na prípravu podnikateľov môže byť už zverejnená, i keď ešte neschválená verzia Generálneho zákona, rovnako ako skúsenosti partnerských organizácií v štátoch EÚ12, ktoré euro prijali, či zo Slovinska. "Ale nie je to ono. My nemôžeme len triafať, musíme mať jasno."

Nečakané zdržanie
Coop Jednote dáva za pravdu aj bývalý splnomocnenec pre prijatie eura z Dzurindovej vlády, poslanec SDKÚ Ivan Štefanec. Podľa neho je meškanie príprav minimálne štvrťročné. "Problém je v tom, že Generálny zákon sa síce v júli včas dostal do vlády, ale nikto nepredpokladal, že potom bude trvať skoro pol roka, než ho schváli Národná rada. Od neho závisia ďalšie nariadenia o duálnom oceňovaní. Firmy si začnú meniť softvéry, no nepoznajú pravidlá." Podotkol, že cestu Generálneho zákona do parlamentu zdržalo aj to, že do septembra čakal na stole vo vláde na vyjadrenie od európskych orgánov, ale "toto malo byť predjednané už dávno predtým". Ako vysvetlil Barát, konkrétne šlo o pripomienky k zákonu zo strany Európskej centrálnej banky. "Podrobnosti však nepoznám, lebo sa netýkali paragrafov upravujúcich priamo mechanizmy, pravidlá, povinnosti ani princípy zavedenia eura."

Obchod ako zmenáreň
Mať dostatok eurobankoviek a euromincí v pokladniciach v deň D - to bude obrovská úloha, s ktorou sa maloobchod od hypermarketov až po najmenšiu predajničku na vidieku musí promptne popasovať z 31. 12. 2008 na 1. 1. 2009. Je síce pravda, že do 16. 1. 2009 bude ešte dobiehať fáza, keď spotrebitelia naposledy budú môcť platiť v korunách, ale pokladníčky v tom čase už môžu vydávať jedine eurá. V skutočnosti teda v tomto "nárazníkovom" čase budú obchody, ale aj služby a iné sektory, napríklad pošta, suplovať pre tisíce ľudí funkciu zmenárne.
V Národnom pláne sa celá táto problematika spomína ako stručná veta: Predzásobenie maloobchodného sektora eurovým obeživom. Nič viac. V návrhu Generálneho zákona o ňom nie je ani zmienka. Kvôli prípravám je však pre obchod dôležité, aby aj on dostal aspoň niektoré koordináty v tom, ako predzásobenie realizovať - termíny, sumy vrátane množstva euromincí, a najmä, za aké poplatky si kúpia nové obeživo.
Podľa vyjadrení Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR zatiaľ detaily od štátnych inštitúcií nemajú. Prezident zväzu Pavol Konštiak zdôrazňuje, že kým veľkí obchodníci a obchodné siete sa na euro už dlho pripravujú, tvrdšie to zrejme dopadne na menších, ktorí majú nepomerne skromnejšie finančné aj personálne možnosti, ako sa so zvýšenými nákladmi vyrovnať.
Ale mnohí menší si myslia, že začínať už teraz je predčasné. "Ja neviem, prečo sa z toho robí taký humbug," hovorí nemenovaný vedúci nemenovanej menšej predajne v Bratislave. "Naše vedenie ešte nič nerobí. Načo aj. Veď na to bude stačiť nový program v pokladniach. V podstate pôjde o podobnú situáciu, ako bola zmena československých peňazí na slovenské. A vtedy sa to zvládalo."
Nielen zväz, ale aj poradenské firmy však upozorňujú: čím viac sa odkladajú hoci len úvahy na prípravu, tým vyššie budú náklady neskôr, napríklad aj pre nedostatok poradensko-technických kapacít. Je vraj celkom reálne, že mnohé obchody budú mať v čase duálneho obehu po 1. 1. 2009 zatvorené iba preto, lebo nebudú pripravené, alebo sa zľaknú.

Náklady podľa veľkosti firmy
Aký je odhad nákladov obchodníka, ktoré si vyžiada prechod na euro? Podľa zahraničných analýz, ktoré zverejnila európska stavovská organizácia Euro commerce v roku 2002, v období prvého únijného prechodu na euro dosiahli náklady 0,75 percenta ročného obratu. Ale pri väčších subjektoch. V prípade malých a stredných firiem to bolo viac než jedno percento. Je určite pozoruhodné, že gigant Coop Jednota, hoci nepatrí k malým, tvrdila už pred pol rokom, že jej náklady dosiahnu 0,8 až 1 percento, dnes odhad dokonca zvyšuje na 0,9 - 1 percento. Už len pre zaujímavosť, v pôvodných materiáloch NBS sa vyskytol oveľa skromnejší odhad: 0,2 - 0,3 percenta.
Náklady na prechod na euro budú podnikatelia znášať sami. Štát im neprispeje ani korunou, ide o pravidlá, ktoré boli rovnaké aj v ostatných štátoch únie. Obchodníci však zostali prekvapení z inej informácie - že štát bude zrejme riešiť predzásobenie eurami obchodnej siete a služieb pred 31. 12. 2008 na komerčnej báze. "Obchody sa prvé dva týždne stanú akési zmenárne a doplatíme na to tým, že keď budeme objednávať hotovosť v eurách, banky nám ju budú spoplatňovať," pozastavuje sa Tadeusz Frackowiak, predseda predstavenstva nákupnej aliancie CBA SK. Vláda by podľa neho medzi inými direktívami pre obchod mohla stanoviť aj isté obdobie, keď banky budú vymieňať obchodníkom koruny za eurá bezplatne alebo za symbolický poplatok. Napríklad predzásobenie eurami pre komerčné banky nebude NBS spoplatňovať. Či sa vôbec uvažuje o nekomerčnom riešení aj mimo bánk, k tomu sa nám minulý týždeň nedokázali vyjadriť ani ministerstvo financií, ani Slovenská banková aliancia.

Zdražovanie poza bučky
Z rôznych krajín eurozóny je známe, že prechod na euro využili mnohí - nielen obchodníci, ale rovnako prvovýroba, potravinári, distribútori, hotelieri a iné služby - na tiché zvýšenie cien (netreba si to však pliesť so zaokrúhľovaním súm v eurách, ktoré spôsobí, že nákupy niektorých najlacnejších komodít objektívne zdražejú viac). Často nie hneď, ale po niekoľkých mesiacoch. A niekde až tak, že to vyvolalo občianske reakcie. Slovenská vláda, ako to urobila nejedna iná, má v pláne vytvárať predpolie, aby radikálne zdraženie nebolo. Obchodníci sa však cítia dotknutí, že sú v paľbe kritiky už v predstihu, napríklad aj pod kepienkom príprav zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorý podľa zväzu obchodu nabúra slobodu podnikania. "Nenamietame proti sprísneným kontrolám dodržiavania cien, proti zavedeniu tzv. čiernych listín (podnikov, ktoré budú najviac zvyšovať ceny - pozn. red.), ale nech je to plošne v celom reťazci, od prvovýroby, až po pokladnicu v maloobchodnej predajni," vyhlásil zväz obchodu.