Harryho labutia pieseň 
Dnes to už ani nie je pravda, ale keď sa vo februári 2000 objavil v českom preklade prvý román o Harrym Potterovi, siahol po ňom sotvakto. Ležal na pultoch špecializovaných sci-fi a fantasy kníhkupectiev a hoci už vtedy o ňom išiel chýr, že je to v Británii veľký bestseller, presvedčiť sa nechala len hŕstka odvážlivcov. Niežeby s prečítaným neboli spokojní. Nikto z nich nečakal, aký obrovský fenomén sa z Harryho Pottera stane, keď sa do veci "obuje" Hollywood. Harry Potter bol zrazu všade, slovenské preklady a vydania predbehli tie české, hľadanie hlavného predstaviteľa filmového Harryho Pottera sa stalo celosvetovo sledovaným problémom, ku knižkám sa začal vyjadrovať kdekto od politikov až po Vatikán, v potravinách sa objavili cukrovinky inšpirované Harrym Potterom. Svetlo sveta dokonca uzrela aj kauza o tom, že celý Harry Potter je plagiát postavený na ukradnutom nápade. Dnes to už ani nie je pravda, ale keď pred jedenástimi rokmi vyšla v Británii knižka o malom čarodejníkovi a veľkom zle, nikomu by na um neprišlo, že sa práve zrodil popkultúrny fenomén, svojím významom porovnateľný s Hviezdnymi vojnami či Jamesom Bondom. A nejde len o astronomické zisky a agresívnu globálnu marketingovú kampaň, ale predovšetkým o fakt, že Harry Potter sa stal všeobecne známym a rozšíreným kultúrnym kontextom a aspoň základné povedomie o ňom je súčasťou našej civilizačnej skúsenosti. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že Harry Potter je primárne stále literárnou postavou a jeho pôvodným domovským umeleckým druhom je literatúra, môžeme smelo konštatovať, že aj vďaka nemu zažíva písané slovo už dlho nevídaný boom. Vraví sa, že Harry Potter znova naučil deti čítať, nie je to však celkom tak. Lebo Harryho čítajú všetci bez ohľadu na vek, sociálne či vkusové preferencie. A kto nie, má na to veľmi dobrý dôvod. Veď asi najdôležitejšie je to, že Harry nás znova naučil zaujať stanovisko aj k veci takej zdanlivo nedôležitej, ako je literatúra.
Autor je teoretik popkultúry