Aj keď sa dni nekompromisne skracujú, vonku je ešte stále leto. Zatiaľ nás nelákajú priestory ohraničené štyrmi stenami a väčšinu času trávime vonku. Tomu sa prispôsobuje aj kultúrny život -- od hudobných zabávačov na terasách, cez letné festivaly či mestské slávnosti -- všetko sa odohráva, ako sa po novom hovorí, "open air". A opustené kluby či koncertné sály v tichosti čakajú na príchod jesene.
Hoci osobne mám radšej klubové koncertovanie, letné festivaly sú príjemným spestrením sezóny a možnosťou spoznať nových ľudí.
Festivalov sa u nás organizuje mnoho, možno až priveľa, čo sa niekedy podpisuje aj pod nízku návštevnosť či nie celkom zvládnutú organizáciu. Bol som však milo prekvapený akciami typu mestské dni či kultúrne leto v meste, ktoré sa udomácňujú v mnohých slovenských mestách. Takéto podujatia sú väčšinou zadarmo a pre nás je to možnosť osloviť nových poslucháčov, ktorí majú túžbu po kultúre alebo iba úplne náhodou prechádzajú okolo.
Tohtoročná letná koncertná sezóna je pre nás špecifická aj tým, že sme po troch rokoch vydali nový album Ultima Rumba a celá letná tour sa nesie v tomto duchu. Pre poslucháčov to znamená nový koncertný program v trochu pozmenenej zostave. Pre nás je zasa každý koncert radostným happeningom, dôvodom na oslavu. Aj vďaka zisteniu, že to, čím sme sa pol roka intenzívne zaoberali v štúdiu do najmenších detailov, zrazu funguje aj naživo, a s oveľa väčšou energiou a priamočiarosťou. Rovnako nás teší aj fakt, že sa darí aj albumu. Teraz nemám na mysli predajnosť (hoci aj tá je príjemným prekvapením). Skôr ma zaráža až nečakaná zhoda v napospol kladných reakciách -- aj tých v médiách, aj tých medzi poslucháčmi. Povestnou čerešničkou na torte je umiestnenie v Top 20 v európskej world music hitparáde WMCE, čo v konkurencii približne 170 albumov z celého sveta nie je na zahodenie.
Ultima Rumba žije svojím životom, kapela žije ešte stále v režime letných koncertov a ja žijem spokojnosťou, že oboje má zmysel. Aspoň taký pocit mi dalo toto leto.