Titul

Iba jedna chyba??? Keď sa nad tým zamyslím, mám problémy nájsť iba jednu z chýb, ktoré som vo svojom pracovnom i osobnom živote urobila a ktorá by bola zaujímavá aj pre niekoho iného. Už dávno viem, že kým dnes som a všetko čo sa mi dnes deje, som kedysi v minulosti vytvorila ja sama. Takže vlastne žiadnu z chýb nevnímam ako niečo neprijateľné. Všetky -- aj tie zlé veci, ktoré sa mi prihodili, ma formovali a získala som z nich niečo pozitívne -- skúsenosť, poznanie, zmenu, vzťahy...
K najväčšej zmene a poznaniu v mojom živote viedla súkromná katastrofa, ale na to by miesto pre tento článok nestačilo a navyše sa pohybujeme v téme "kariéra". Vo všetkých troch mojich zamestnaniach a pozíciách som urobila chyby, ktoré mi pomohli posunúť sa v živote ďalej. Kariéru som začala ako prvý "lokálny" zamestnanec v marketingu nadnárodnej spoločnosti Procter & Gamble, takže chyby a vzájomné kultúrne "šoky" boli na dennom poriadku. Dodnes si napr. pamätám, ako som na otázku: "How do you do?" začala vysvetľovať, ako sa mám... Napriek všetkým mojim naivným prechmatom som deň za dňom rástla a v súčasnosti už viem, že mi táto spoločnosť dala určité sebavedomie, schopnosť lepšie sa prezentovať a vychádzať s inými ľuďmi. Počas pôsobenia v Procter & Gamble som prirodzeným behom svojej nezrelosti a celkom logicky prežila onú súkromnú katastrofu, a to úplne obrátilo môj život naruby. Najskôr som sa síce zrútila, ale určite nado mnou bdela nejaká vyššia ochrana, že som sa z toho dostala. Zásadné však bolo, že som po prvý raz v živote prijala myšlienku, že všetko si spôsobujem sama. Bez ohľadu na to, čo mi kto spôsobí zvonku a akokoľvek je to zlé, je to len moja zodpovednosť, prečo sa mi dané veci dejú alebo prečo vôbec takíto ľudia vstupujú do môjho života. A pochopila som, že mi vlastne pomáhajú v poznaní a raste. Súkromne ich prezývam "zlí učitelia". No -- a dosť logické je, že odvtedy som si v džungli svojho života začala robiť poriadok. Teda najmä v sebe. Začala som si v tej džungli vyberať vlastné cesty a niesla som zodpovednosť sama za seba. V každej udalosti som sledovala nejaké posolstvo, poučenie pre seba. A tak sa doterajšia otázka môjho života: "Čo sa mi to zasa deje?" zmenila na: "Prečo? Čo si z toho mám vybrať? Čo mi to hovorí?" A ako inak, začalo sa mi zo všetkých stránok dariť lepšie a lepšie. V Procter & Gamble som zmenila odbor a prešla do personalistiky. Chybičky boli -- ale nie fatálne. Potom nasledoval v mojej kariére vtedy mamutí Český Telecom. Práca v tejto spoločnosti znamenala skúšku mojej súkromnej zmeny. Ešte stále som si nebola sama sebou dosť istá a začala som zodpovedať za veľký rozpočet a deväť ľudí. Keď sa pozrieť dozadu, robila som jednu chybu za druhou a všetky súviseli s hľadaním seba samej a väčšej istoty. Jedna z najväčších bola tá, keď som dala výpoveď jednej "zlostnej" podriadenej a nemala som na to právomoc. A to som, pekne prosím, pracovala v personalistike! Bolo však zaujímavé sledovať, ako sa k tejto vyostrenej situácii postavili iní. Tam sa prejavili ľudské charaktery, lepšie povedané bezcharaktery... To bola veľká skúsenosť a veľké ponaučenie. Doteraz však túto svoju "zlostnú" podriadenú považujem za významného "učiteľa". Viem, že som sa v tejto pozícii mala naučiť presadzovať jasne svoje názory a prestať sa vyhýbať konfliktom. A tom som sa aj naučila! Ďakujem, Sáša. Bez tohto poučenia by som nezvládla ďalší krok.
Stala som sa personálnou riaditeľkou v spoločnosti Léčiva, dnes Zentiva, a zároveň členkou Výkonného výboru. Jedna žena medzi piatimi, vo vrcholnom vedení ostrieľanými mužmi. Samozrejme, zasa som robila chyby. Treba podotknúť, že som istý čas mala aj výraznú podporu generálneho riaditeľa, a tak sa podarilo presadiť veľa systémových i kultúrnych zmien. Keďže som už bola v určitom štádiu dosahovania kvalitatívneho vývoja, spätne nevidím, že by som urobila nejakú zásadnú chybu. Skôr viem, čo som sa mala v tejto pozícii naučiť. Ešte jasnejšie prezentovať svoje názory, bojovať za ne, nezapredávať dušu deň po dni biznisu, peniazom a želaniam druhých a isť za hlasom svojho srdca. To som sa zrejme naučila, pretože som v tom "najlepšom", v momente, keď by nikto "rozumný" neodchádzal, dala výpoveď. Stačilo vydržať dva roky v manažérskom programe akcií a nemusela by som do konca života pracovať -- aspoň čo sa týka financií.
Dnes pracujem sama pre seba na voľnej nohe v oblasti školenia, poradenstva a koučingu. Rozhodujem o svojej práci a jej náplni. Zarábam veľmi pekným spôsobom a veľmi pekné peniaze. Každá moja pracovná aktivita je sprevádzaná nejakými chybami, z ktorých rastiem. Tie chyby, vzhľadom na moje poučenie sa z tých minulých, nie sú fatálne. Rastiem ako profesionál i ako človek. Páči sa mi to!