Eugen Jurzyca, INEKO
Aj po informáciách o zvýšení nášho deficitu zo strany Eurostatu je osud vstupu do eurozóny v premiérových rukách. Namiesto priehľadnej snahy o krátkodobé zvýšenie rozpočtových príjmov môže zvýšiť pravdepodobnosť zavedenia eura vyhlásením, že po roku 2008 budú štátne výdavky rásť ešte pomalšie, než v pripravovanom rozpočte, a to vzhľadom na očakávaný pokles hospodárskeho rastu. Preferencie mu možno klesnú, ale narastie dôveryhodnosť v očiach zahraničných makroekonómov. Jeho aj Slovenska.
Elena Kohútiková, VÚB
Kritérium verejných financií je i napriek nejasnej situácii okolo započítavania iných, ako doteraz predpokladaných faktorov do deficitu verejných financií, splniteľné. Samozrejme, vyžaduje si to mimoriadne citlivý prístup k stanovovaniu priorít financovaných z verejných zdrojov a termínov ich napĺňania. Bez ohľadu na to, že teraz máme pred sebou hodnotiace obdobie pre splnenie tohto maastrichtského kritéria, rozumný a opatrný prístup k zadlžovaniu sa verejného sektora je mimoriadne dôležitý na udržanie dlhodobého rastu ekonomiky a rozvoj podnikateľskej sféry. Postupne znižujúce sa zadlžovanie verejného sektora je možné dosiahnuť aj dôslednejším zapojením vnútorných rezerv, ktoré jednotlivé súčasti verejných financií v sebe majú, a teda neorientovať sa len na rozširovanie požiadaviek na zvýšenie disponibilných zdrojov.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník Ministerstva financií SR
Slovensko bez pochýb a s veľkou rezervou splní "číselnú časť" inflačného kritéria. Pod referenčnou úrovňou bude pravdepodobne slovenská inflácia aj podľa predikcií ku koncu roku 2008. Je však celkom zrejmé, že po prípadnom zafixovaní kurzu a súčasnom nastavení ekonomiky a vládnych politík bude inflácia v rokoch 2009 a 2010 výrazne narastať. Posúdenie udržateľnosti inflačného vývoja bude preto predmetom veľkej diskusie. A to aj vzhľadom na to, že súčasná nízka inflácia je vo veľkej miere spôsobená práve posilnením kurzu koruny, teda vplyvom, ktorý prijatím eura navždy zanikne.
Marek Senkovič, Slovnaft
Kľúčovým pri posudzovaní inflačného kritéria a i kritéria deficitu verejných financií nebude ani tak aktuálne dosiahnutá úroveň k termínu hodnotenia Slovenska orgánmi únie, ako najmä to, do akej miery sa bude politicky pristupovať k udržateľnosti týchto ekonomických veličín v budúcnosti. Pokiaľ bude Európska únia spolu s ECB vnímať Slovensko z aspektu úctyhodnej dynamiky rastu HDP, ktorý zákonite prináša aj vyšší rast cien, ako krajinu, ktorá je na dobrej ceste rýchlo dobehnúť vyspelú časť únie, tak by nemala preceňovať faktor udržateľnosti nízkej inflácie. Rovnako tak by orgány EÚ a ECB mali byť zdržanlivé pri vyrieknutí pochybností ohľadne budúceho vývoja deficitnosti verejných financií na Slovensku zvlášť, keď viacerí členovia eurozóny neboli a ani dodnes nie sú schopní plniť jedno či viac kritérií pre členstvo v EÚ, respektíve neboli schopní realizovať napríklad reformu dôchodkového systému. Slovensko by nemalo byť hodnotené iným meradlom, ako boli hodnotení súčasní členovia menovej únie, inak to bude mať negatívny signál i pre ostatné nové krajiny EÚ, ktoré majú ambíciu vstúpiť do eurozóny, a ktoré súčasne pritom musia svojim vlastným občanom vysvetliť výhody zbavenia sa vlastnej národnej meny.