Dlhovekosť a samovraždy -- dva typické javy súčasného Japonska

Koncom septembra zomrel v japonskej prefektúre Fukuoka vo veku 114 a pol roka pán Júkiči Čúgandži, registrovaný v Guinnessovej knihe ako držiteľ svetového rekordu v dlhovekosti mužov. O absolútnom prvenstve Japoncov v tejto disciplíne miestne médiá podrobne informovali aj pri príležitosti nedávneho Sviatku úcty k starším. Každoročne zverejňované demografické údaje potvrdili aj tentoraz stabilný trend predlžovania priemerného veku Japoncov a podľa očakávania aj ich nový rekord v dlhovekosti. Najväčšiu pozornosť vyvolal prudký nárast počtu osôb vo veku nad 100 rokov. Kým ešte v roku 1981 tu prežilo svoje sté narodeniny len niečo vyše 1 000 Japoncov, tentoraz úrady napočítali 20 561 takýchto občanov.
Za najstaršiu bola prehlásená 116-ročná pani z ostrova Kjúšú, ktorá týmto o rok prežila aj predchádzajúcu rekordmanku z USA a ako najstaršia obyvateľka našej planéty bola v týchto dňoch zaznamenaná do Guinnessovej knihy. Okrem nej sa veku vyše 110 rokov dožilo v Japonsku do konca septembra 25 osôb, a to samé ženy.

Rastúce problémy
Správy o rekordoch v dlhovekosti prijíma japonská verejnosť so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane veľmi slušné dôchodky a vysoký životný štandard starých ľudí, na druhej rastúci deficit zdrojov sociálneho zabezpečenia a zvyšujúce sa daňové zaťaženie práceschopných. K tomu drastickou liberalizáciou zavinená celková neistota, obavy a strach z budúcnosti u mládeže. Bez účinných opatrení na preklenutie súčasných problémov vyvolá terajší trend demografického vývoja v Japonsku predovšetkým vyostrenie generačného konfliktu.
Len na ostrove Hokkaidó, ktorý má približne rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko, žije momentálne 896 osôb vo veku vyše 100 rokov. Ženy sa dnes v Japonsku dožívajú v priemere 85,23 roka, muži 78,32 roka. Vláda prezentuje dlhovekosť národa ako výrazný úspech sociálnej politiky štátu, aj keď prudký rast počtu obyvateľov v neproduktívnom veku spôsobuje zároveň najvážnejšie problémy.

Tragické prvenstvo
Vedľa už tradičných, potešiteľných správ o dlhovekosti národa priniesli najnovšie demografické prieskumy súčasne aj alarmujúce hodnoty. Za posledný rok sa v Japonsku dobrovoľne zrieklo života vyše 30 000 osôb, čo bolo trikrát viac ako za rovnaké obdobie v Spojených štátoch. Pomer samovražednosti tým prekročil aj najvyššie hodnoty zaznamenané v kritických rokoch po druhej svetovej vojne. Prudký rast počtu samovrážd vykazujú jednak muži, jednak príslušníci dvoch vyhranených vekových kategórií. Ide o osoby medzi dvadsiatkou a tridsiatkou a o päťdesiatnikov. Zvlášť v prípade päťdesiatnikov sú evidentné ekonomické súvislosti tragického odchodu zo sveta. Táto veková kategória je hlavným objektom, pre povojnové Japonsko nového javu, prepúšťania zo zamestnania v rámci racionalizácie výroby, ktorá tu prebieha od polovice deväťdesiatych rokov. Samovraždu volia prepustení, v takomto veku už väčšinou bez perspektívy nájsť si nové zamestnanie, a osoby neschopné uniesť tlak konkurencie vo vlastnom kolektíve, vyvolaný novým spôsobom hodnotenia jednotlivca výlučne podľa ziskom merateľných výsledkov.

Smrť vo dvojici
Ešte vážnejším prejavom problémov súčasného Japonska sú samovraždy mladých ľudí medzi dvadsiatkou a tridsiatkou, o ktorých sa v poslednom roku dozvedáme z médií takmer denne. Vďaka internetu nadobudli totiž samovraždy kolektívny charakter. Na internetovej sieti tu existujú stránky pre záujemcov o samovraždu, na ktorých si účastníci vymieňajú skúsenosti, napríklad s pokusmi o suicídu, alebo si podávajú inzeráty, hľadajú si partnerov na spoločný odchod. Internetové známosti z týchto stránok vyústia neraz do tragédie. Dvaja-traja inzerenti z rôznych kútov Japonska sa stretnú na dohodnutom mieste, nasadnú do jedného auta, často vypožičaného z požičovne, zapália si pripravený kempingový varič a otrávia sa kysličníkom uhoľnatým. Spravidla ide o navzájom si úplne cudzích ľudí, ktorí okrem spoločnej vôle spáchať samovraždu o sebe nič iné nevedeli.
Obete internetových samovrážd spájajú mnohé spoločné znaky. Bývajú to mladí ľudia so vzdelaním, ale bez stáleho zamestnania. V podmienkach stagnácie a pre podniky mimoriadne výhodných možností lacno najímať brigádnikov, si mládež nesmierne ťažko nachádza stabilnú prácu. Mnohí hľadajú príležitosť vo veľkých mestách, v ktorých však dnes nachádzajú tiež len konkurenciu, samotu a odcudzenie. Zostávajú bez väzieb a bez zdravého kontaktu so svojím reálnym okolím a postupne upadajú do silnej psychickej závislosti od vzťahov s neznámymi "známymi" na internete. Žijú zo dňa na deň bez cieľa, bez nádeje a bez vyhliadok do budúcnosti. Veľmi rozšírená je u nich chorobná depresia, ktorá napokon v nejednom prípade vyústi do samovraždy.