Podnikať na živnosť, alebo pracovať na zamestnanecký pomer? Ak riešite podobnú otázku, mali by ste vedieť, aké výhody či nevýhody obe možnosti ponúkajú. A nehľadieť len na peniaze, ale aj na povinnosti, ktoré vám z nich vyplývajú.
Vyšší príjem a flexibilnosť
Podnikanie na živnosť môže byť naozaj výhodné. Môžete viac zarobiť, no treba rátať s tým, že ako živnostníkovi vám pribudne omnoho viac starostí - čakajú na vás rôzne povinnosti a s tým spojené vyššie náklady.
"Najpodstatnejšou výhodou podnikania je možnosť ovplyvniť svoj príjem, čas a dane. V praxi to znamená, že ako živnostník môžete ušetriť na odvodoch. Navyše prvý rok podnikania živnostník nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne a odvody do zdravotnej poisťovne mu budú vypočítané z minimálnej mzdy, a nie z aktuálneho zárobku,“ hovorí Peter Bakyta, senior consultant finančnoporadenskej spoločnosti Partners Group SK.
Výhodou práce na živnosť podľa neho je, že si živnostník môže dávať do daňových výdavkov náklady súvisiace s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov, t. j. všetky náklady súvisiace s jeho pracovnou činnosťou (napr. telefón, auto, náradie, atď.). Tak si zvyčajne zníži daň z príjmov a zároveň aj výšku odvodov. "Výhodou vás ako podnikateľa je, že môžete svoje služby poskytovať viacerým obchodným partnerom a dosiahnuť tak vyššie obraty, čiže aj vyšší zisk. Ukončenie zmlúv medzi vami a obchodným partnerom (firmou) je omnoho jednoduchšie než v prípade ukončenia zamestnania. No to môže byť, samozrejme, aj nevýhodou,” tvrdí Peter Bakyta.
Je mnoho živností, na založenie a vykonávanie ktorých sú potrebné minimálne náklady. Získaním živnostenského oprávnenia sa podľa Jaroslavy Lukačovičovej, poradkyne pre mzdy, dane a účtovníctvo Združenia podnikateľov Slovenska, stávate flexibilnejším a vaše možnosti uplatnenia sa na trhu sa mnohonásobne zvýšia. "Klasickým prípadom môže byť účtovník. V dnešnej dobe už len väčšie firmy, ktoré majú veľký objem dokladov alebo v ktorých účtovník vykonáva kumulovanú funkciu asistentky a fakturanta, zároveň zamestnávajú účtovníkov na hlavný pracovný pomer. Väčšinou to riešia externou spoluprácou,“ tvrdí Lukačovičová.
Žiadne benefity
Na druhej strane sú činnosti, pri ktorých sa hlavný pracovný pomer obísť nedá a ktoré nie je možné vykonávať na živnosť, lebo by mohlo ísť o zakrývanie závislej činnosti. Medzi takéto činnosti napríklad patria povolania predavačky, čašníka, práca vyplývajúca z funkcie zodpovedného zástupcu pri živnostiach na vykonávanie ktorých samotný podnikateľ nemá potrebné oprávnenie a je možné ich vykonávať iba na hlavný pracovný pomer.
Ako živnostník prichádzate o rôzne benefity, ktoré by ste dostali ako zamestnanec - napríklad služobné auto, mobil, notebook, právny nárok na dovolenku, stravné lístky atď. "Okrem iného ručíte sa všetky svoje záväzky (napríklad spôsobenú škodu z nedbanlivosti) celým svojím majetkom. Ako zamestnanec by ste náhradu škody hradili len do výšky trojnásobku priemerného zárobku,“ tvrdí Peter Bakyta.
Hlavnou výhodou zamestnania na pracovný pomer je určitá miera istoty. Mnohým vyhopvuje aj pravidelný príjem, s ktorým môže zamestnanec (ale aj jeho zamestnávateľ) kalkulovať. "Okrem iného má právny nárok na dovolenku, stravné lístky, príplatky za nadčasy alebo prácu v noci a taktiež firmy často poskytujú rôzne benefity, ako napr. auto, mobil, notebook, a iné. Zamestnanec je voči zamestnávateľovi chránený Zákonníkom práce,“ konštatuje Peter Bakyta.
Zamestnanec musí viac sporiť
Medzi nevýhody zamestnancov treba zaradiť obmedzené možnosti ovplyvnenia svojho príjmu, času a daní. "Pracovná doba býva často stanovená, najčastejšie majú hodinovú mzdu. Niektoré spoločnosti však umožňujú nadčasy, čím pracovník svoj príjem aspoň sčasti ovplyvniť môže,“ spresňuje Peter Bakyta.
Čo sa týka daní, zamestnanec dostáva od zamestnávateľa mzdu očistenú od daní a odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Jediným možným spôsobom, ako sa dostať u k časti svojich daní, je pomocou odpočítateľnej položky na účelové sporenie.