Napriek tomu mnohí zamestnávatelia radšej riskujú pokutu, ktorá im hrozí za nesplnenie povinnosti.
V praxi to znamená, že ak počet zamestnancov neprevýši 50 ľudí, a tí pracujú nanajvýš v druhej zo štyroch kategórií rizika, môže si zamestnávateľ - po novom - už pracovnú zdravotnú službu zabezpečiť dvojako. Buď zmluvou so zdravotníckym licencovaným zariadením, alebo mu postačí aj zmluva so samostatným lekárom - špecialistom či verejným zdravotníkom - špecialistom. Do konca budúceho roka to umožňuje novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Choroby z povolania
Ak sa podnikateľom spomenie pracovná zdravotná služba, zväčša reagujú zdržanlivo. Nami oslovené firmy ju väčšinou pokladali za neprimerane drahú. "Ak nemáme rizikové práce, nevidíme dôvod pravidelne vynakladať toľké prostriedky na tieto služby. Ale je to zo zákona, tak ich platíme,“ hovorí napríklad podpredseda Predstavenstva VD Vzor Zvolen Jaroslav Kurka.
Málokto si však uvedomuje, aké nové riziká prinášajú novodobé pracovné príležitosti, tvrdí lekár Ronald Hlavatý, konateľ spoločnosti Humania. Tradične sa totiž podchycujú typické rizikové povolania kategórie 3 a 4, ako baníci, pracovníci cementární či chemických prevádzok. Ale práca so zobrazovacími jednotkami, keď zamestnanci dlhé hodiny pozerajú na monitor, podobne i jednostranné zaťaženie rúk, tela alebo práca pod psychickým stresom sa nesleduje. To sú záťaže, ktoré môžu o 10 - 15 rokov spôsobiť boom chorôb z povolania. "Veľa podnikateľov tým, že to ignorujú, idú proti sebe. Narastie im chorobnosť zamestnancov a zisky klesnú.“
Postupné kroky
Ak si chcete zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu, najprv musíte zhodnotiť, čo potrebujete. Do 50 zamestnancov a bez rizikovej práce (kategória 1 a 2) máte počas tohto a budúceho roka k dispozícii variant, keď zmluvu uzavriete buď samostatne - s lekárom alebo s verejným zdravotníkom, ktorí majú danú špecializáciu - alebo s licencovaným zdravotníckym zariadením. Mená oprávnených lekárov (zatiaľ ich je osem), ako aj 86 licencovaných zariadení, nájdete na webe Úradu verejného zdravotníctva SR www.uvzsr.sk.
Ich ceny sa veľmi rôznia. Závisia od počtu ľudí vo firme, od počtu tých, čo pracujú pri počítačoch - zároveň však od toho, či sledujú monitor menej alebo viac ako štyri hodiny pracovného času - aj od toho, koľko zamestnancov sa vystavuje zvýšenému hluku, prachu či monotónnej práci za pásom.
Do ceny si odborník so špecializáciou zaratúva nielen cenu za audit pracovného prostredia, zdokumentovanie podmienok a vyplývajúcich odporúčaní, ale napríklad aj počet pracovníkov či náklady za dopravu. Cena za audit sa začína zhruba okolo 18 eur bez DPH, ale môže stáť aj 30. Po nabalení všetkých úkonov môže pre štandardnú firmu, povedzme s desiatimi účtovníčkami, dosiahnuť jednorazová cena okolo 200 eur.
Podľa poradkyne Združenia podnikateľov Slovenska Jaroslavy Lukačovičovej môže teraz znamenať uzavretie zmluvy s jednotlivým "nízkonákladovým“ lekárom pre firmu určitú úsporu - oproti zdravotnému zariadeniu, ktoré má podľa nej vyššie náklady. Hlavatý zo spoločnosti Humania oponuje. "Nie je to jednoznačné. Vždy si treba vyžiadať cenové ponuky viacerých a porovnávať ich. Zariadenie dokáže na rozdiel od lekára poskytnúť úplne iné podmienky a dáva množstvové zľavy.“ Upozorňuje tiež, že legislatívne zmeny od mája pre žiadnu z fyzických či právnických osôb povinnosť zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu nezrušili. "Dali však podnikateľom širšiu možnosť vybrať si poskytovateľov.“ Keďže medzi oboma stranami vzniká zmluvný vzťah, kde platí cena dohodou, podľa Hlavatého sa až časom ukáže, či tieto služby pre firmy zlacnejú.
Neinformovanosť
Mnohí podnikatelia o povinnosti zabezpečiť "pracovné zdravie“ pre zamestnancov nič netušia. Iní ju vedome zanedbávajú.
"Ak si porovnáte podiel zamestnávateľov so zmluvou o pracovnej zdravotnej službe s dvoma miliónmi zamestnávateľov, zistíte, že zazmluvnených je asi 30 percent,“ tvrdí Hlavatý. Pozná prípady, keď si aj bohatá firma dala všetko vysvetliť, ale rozhodla sa, že pred zdravím uprednostní pokutu. Šéfka malej textilnej prevádzky nám zas priznala, že o pracovnej zdravotnej službe nič nepočuli a jej zmysel im uniká, ak ich prevádzku schvaľoval hygienik, požiarnik a ďalší. Neuvedomuje si, že za udržiavanie správnych pracovných podmienok je už zodpovedný zamestnávateľ. Pri kontrolách môže firmám hroziť pokuta od 165 do desiatok tisíc eur.
Táňa Rundesová