Daňový zástupca by mal podľa novely za zahraničného podnikateľa podávať daňové priznanie a súhrnný výkaz pod osobitným identifikačným číslom prideleným daňovým úradom. Zástupca bude môcť pri dovoze tovaru pracovať pre viacerých dovozcov. Spresňujú sa tiež povinnosti správcov dane pri registrácii nových platiteľov dane.

Potreba novely platného zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH vyplýva z článku 2 Smernice Rady 2003/92/ES, ktorú sme sa zaviazali plniť od 1. januára 2005. Tovar, ktorý je umiestnený v tzv. konsignačnom sklade, je určený na dodanie pre jediného vopred dohodnutého odberateľa. Podľa vopred dohodnutých zmluvných podmienok sa následne stáva vlastníkom tovaru - tovar na základe potrieb odberateľa postupne predáva zahraničná osoba zo skladu. V týchto prípadoch sa daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu prenáša na odberateľa tovaru v SR. Ten je povinný platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu namiesto zahraničného dodávateľa.
"Zámerom bolo zjednodušiť uplatňovanie zákona pre zahraničných podnikateľov, ktorí dovážajú tovar aj z tretích štátov cez Slovensko. Zároveň, aby sa tým vyhli náročným daňovým povinnostiam, ktorými sú registrácia za platiteľa dane, podávanie daňových priznaní a podávanie súhrnných výkazov. Z tohto dôvodu ministerstvo navrhlo, aby si zahraničný dovozca mohol zvoliť daňového zástupcu pri dovoze tovaru," uviedol hovorca ministerstva financií Peter Papanek.

Novelu si vynútila prax
Uvedená úprava reaguje na požiadavky trhu, keď pri dodávke tovaru zahraničnej osoby (osoby bez sídla, miesta podnikania alebo bez prevádzkarne na území SR) nedochádzalo k zmene vlastníckeho práva. To znamená, že nejde o predaj tovaru, ale len o premiestnenie tovaru na územie SR s cieľom jeho ďalšieho predaja. Táto problematika nebola podľa Dariny Salanciovej, riaditeľky Daňového úradu Poprad, riešená osobitne v zákone. V praxi to znamenalo povinnosť registrovať sa za platiteľa dane a vyrovnať DPH na území SR, teda vystupovať ako podnikateľský subjekt. "Tento úkon prinášal so sebou administratívnu náročnosť a, samozrejme, s tým spojené aj finančné náklady. Bolo len otázkou času, kedy sa systém fungovania tzv. konsignačných skladov upraví aj legislatívne," skonštatovala Salanciová.

Nové povinnosti voči daňovému úradu
Vzhľadom na to, že tzv. konsignačné sklady určite už majú svoj priestor v našej ekonomike - podobne ako aj v ostatných krajinách EÚ, je logické, že táto problematika nenechala na seba dlho čakať. Podľa Salanciovej úprava prinesie úľavu nielen pre zahraničné subjekty, ktoré majú záujem umiestniť svoju produkciu aj na našom území bez administratívnych obštrukcií, ale aj pre domácich podnikateľov, ktorým by sa obchodný reťazec týmto spôsobom nemal narušiť. Zároveň však pripomenula, že práve na nadobúdateľov tovaru sa presúva zodpovednosť vyrovnania DPH a nová povinnosť, ktorou je vopred oznámenie daňovému úradu o dodávke.
Problém môže nastať napríklad vtedy, keď platiteľ vopred, resp. vôbec neoznámi daňovému úradu, že ide o takýto druh dodávky. V zákone nie sú riešené sankcie, resp. postihy, teda donucovacie prostriedky na splnenie si oznamovacej povinnosti. "Myslím si, že netreba podceňovať z hľadiska správcu dane dôležitosť a hlavne časovú aktuálnosť informácie o existencii obchodnej transakcie, pretože na tom sa môže vybudovať systém reťazových podvodov. Taktiež systém vznikajúcich a zanikajúcich spoločností s prípadnými dampingovými obchodnými cenami na úkor štátneho rozpočtu," upozornila Salanciová.

Daňový zástupca
Podľa ustanovenia § 48 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. tovar z tretieho štátu je oslobodený od dane pri dovoze vtedy, ak ihneď po dovoze tovaru nasleduje intrakomunitárne dodanie tovaru. To môže zrealizovať len platiteľ dane registrovaný v SR. Uplatňovanie slovenského zákona si vyžaduje značnú administratívnu náročnosť. Ide o registráciu za platiteľa DPH, podávanie daňových priznaní, súhrnných výkazov, takže využitie zástupcu v tomto prípade by malo zjednodušiť celý proces. "Spomínaný postup uplatňujú aj iné členské štáty. V praxi dochádza k situácii, keď dovozcovia z dôvodu značnej administratívnej náročnosti využívajú vstup z tretích štátov cez iné členské štáty, kde je táto problematika riešená," doplnila Salanciová.
Zahraničný dovozca si bude môcť vybrať slovenského daňového zástupcu pri dovoze tovaru. Pôjde o nový typ splnomocnenia, ktorý nie je totožný so splnomocnením podľa par. 9 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Splnomocnenec bude vystupovať so svojím IČ DPH a z tohto dôvodu Salanciová nesúhlasí s názorom, že ide o duplicitu, resp. nadbytočný prvok.

"Nášľapné míny"
Zákon nerieši zodpovednosť zahraničnej osoby alebo zástupcu v prípade zistenia, že intrakomunitárne dodanie sa neuskutočnilo aj napriek tomu, že to v daňovom konaní zástupca deklaroval. "Tu vidíme obrovskú príležitosť na realizáciu daňových únikov. Možnosť odňatia osobitného identifikačného čísla pre daň u daňového zástupcu je takmer nulovou sankciou," upozornila Salanciová.
V úprave absentuje aj previazanosť so základným procesným predpisom, ktorým je v daňovom konaní zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní. To znamená s kým, resp. voči komu bude zo strany správcu vedené daňové konanie, napríklad v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tohto novozavedeného inštitútu.
Novelou zákona od 1. januára 2005 vznikne priestor na novú formu podnikania, resp. špecializácie. Pôjde hlavne o oblasti dôležitých dopravných uzlov alebo regióny štátnych hraníc s tretími krajinami, kam patrí dnes už len východná hranica - Ukrajina. "Systémom sa môže odbúrať administratívna náročnosť a registrácia len na Daňovom úrade Bratislava I, často spojená aj s finančnými a časovými stratami. Problém jazykovej bariéry, problém neznalosti nášho legislatívneho prostredia - všetky tieto atribúty sú nesporne výhodou existencie daňového zástupcu. Samozrejme, je potrebné len legislatívne upraviť podmienky fungovania a príslušnú zodpovednosť za dodržiavanie právnych noriem," dodala Salanciová.