Sú okolnosti, keď je veľmi vhodné vedieť pochopiť psychiku ľudí a orientovať sa v typológii. Najmä v kritických momentoch. Aké osobnosti nás obklopujú? Komunikácia s ktorými z nich je pre nás najväčšou záťažou? Pokúsime sa približiť aspoň najčastejšie kategórie komplikovaných osobností.

1. Hysterik

Vyznačuje sa radikálnymi zmenami nálad od výbuchov smiechu až po búrky hnevu. Pre nič. Má demonštratívne maniere a je večne nespokojný. Nejde však o jednorazové nevhodné správanie. Je to druh komplikovanej duševnej poruchy. Hysterik sa vyznačuje nadmernou emocionalitou, dramatizáciou okolností, teatrálnosťou a túžbou prilákať pozornosť. Hľadá podporu, súhlas alebo pochvalu, a to neraz ostentatívnym správaním. Jeho emócie sú neprimerané, labilné a povrchné, má sklony k všeobecným vyhláseniam a vyzývavým rečiam. Je posadnutý iniciatívnosťou, asertívnosťou a citovou vznetlivosťou.

Hysterka je karikatúrou toho, čo sa považuje za ženskosť – je teatrálna, nevyzretá, zahľadená do seba, plytká. Hysterik býva neraz „macho“, ktorý sebastredne a demonštratívne vyhľadáva extrémne situácie. Typické sú preň až sociopatické sklony.

2. Pedant

Pedantných ľudí svojho času skvele popísal rakúsky nemecký psychiater Karl Leonhard v knihe o osobnostiach, vyznačujúcich sa patologicky vypuklými črtami. Pedanta definoval takto: má nadmerný sklon k pochybnostiam a opatrnosti; má starosť o detaily, pravidlá, návody, organizáciu či grafikóny; je perfekcionistický so snahou o dokonalosť, čo však bráni dokončeniu úloh; je nadmerne svedomitý, škrupulózny, s neprimeraným akcentom na prospešnosť na úkor radosti z medziľudských vzťahov; je príliš puntičkársky, tvrdý a vzdorovitý; má časté úporne negatívne myšlienky.

Takíto ľudia sa často utápajú v detailoch, s ťažkosťami rozoznávajú podstatné veci, alebo zase chápu všetko ak rovnako dôležité. Prehnaná dôkladnosť pri plnení úloh spôsobuje, že si vždy nájdu veľa práce. Všeobecne takéto osoby vážne trpia pod ťarchou zodpovednosti a toho, že ak nemôžu urobiť všetko, ako im káže pedantnosť, sú z toho nešťastní. V dôsledku toho sa bránia snahám o vylepšovanie práce, ba občas dokonca odmietnu, ak sa im ponúka zodpovednejšia a lepšie platená práca.

3. Neurotik

Vyznačuje sa nedostatkom ovládateľnosti. Chýba mu nadhľad nad svojím správaním. Podlieha impulzívnym reakciám, inštinktívnosti a ťažko kontrolovateľným pohnútkam. Čo je výsledkom rozmýšľania, to zvyčajne zavrhne, smerodajná je unesenosť momentálnou túžbou a náhlym nápadom. Samotný výraz unesenosť možno chápať skôr vo fyzickej než psychologickej rovine. Reakcie takýchto ľudí sú vznetlivé. Ak sa im niečo nepáči, nehľadajú príležitosť na zmierenie, nepoznajú trpezlivosť, výrazom tváre aj slovami dávajú najavo podráždenie, nahnevane vyjadrujú svoje nároky, zakončujúc niektoré situácie až manifestačným ústupom. Sú schopní začať sa hádať s nadriadeným z úplne banálnych dôvodov. Príčiny nespokojnosti môžu byť najrôznejšie: nepáči sa im, ako sa s nimi zaobchádza, majú malý plat, nevyhovuje im spôsob práce. Úmerne nárastu zlosti neurotici rýchlo prejdú od slov k činom. Ich činy často predbehnú aj myšlienky, keďže takíto ľudia nie sú zvyknutí radiť sa s druhými. Vyvarujte sa priameho kontaktu alebo aktívneho vtiahnutia do situácie.

4. Uhýbač (úhor)

Je to človek, ktorý sa snaží nedávať svoju osobu do popredia a radšej pred druhými bočí. Najradšej by stál na rovnakej intelektuálnej a profesionálnej úrovni ako ostatní, ale bojí sa zneuznania a porážky. Preto sa vyhýba akémukoľvek kontaktu a účasti na čomkoľvek. Sám sa vníma ako nekompetentný a neschopný prispôsobiť sa. Zato všetci ostatní sa mu vidia ako nadmieru kritickí a pripisuje im snahy ponižovať iných. Ľudia s touto poruchou majú často presvedčenie o sebe, že „som zlý, odpudivý a na nič“. Myslia si, „ak sa pustím do niečoho nového, a nepodarí sa mi to, bude to pre mňa katastrofa“. Hlavnou hrozbou je pre nich predstava, že ľudia ich budú považovať za klamárov a nekompetentných, čo povedie k ich odsúdeniu a poníženiu. Snažia sa vyhnúť situáciám, v ktorých ide o ich hodnotenie. Majú tendenciu stáť bokom v outsiderských sociálnych skupinách, snažiac sa nepritiahnuť pozornosť. V práci sa vyhýbajú novým povinnostiam kvôli strachu z neúspechu a možnýchsanckií z druhej strany.

5. Závislák od sociálnych vzťahov

Človek s poruchou závislosti od druhých ľudí sa cíti bezmocný, preto sa snaží pripojiť k silnejšej osobnosti, ktorá by mu poskytla útočisko a vidinu bezpečia. Pociťuje zúfalú potrebu opory, cíti sa slabý, bezmocný a nekompetentný. Takéto osobnosti si idealizujú obraz silného ochrancu, vnímajú ho ako starostlivého a blahosklonného. Na rozdiel od „uhýbača“ ide o osobnosť, ktorá zostáva nedotknutá zložitými vzťahmi. „Závislák“ môže fungovať vcelku úspešne, pokiaľ má v blízkosti silnú osobnosť. Myslí si, „potrebujem iných silnejších ľudí, než som ja, aby som prežil, bez ochrancu som stratený“. Ubezpečuje sa, že jeho šťastie závisí od neho. Je presvedčený, že neustále potrebuje podporu a povzbudenie. Jeho správanie riadia podvedomé vnútorné pokyny, ako „nehaň svojho ochrancu,“ „drž sa pri ňom čo najbližšie“. Jeho základnou stratégiou je kultivovať svoju závislosť od druhého človeka.

6. Paranoik

Kľúčové slovo pri paranoidných poruchách je „nedôvera“. Paranoik zastáva takýto názor pri väčšine okolností, vrátane najpriaznivejších a celkom bezpečných situácií. Myslí si, že je dostatočne ústretový, to len druhí sú voči nemu nespravodliví. V skutočnosti vníma ostatných ako zablúdivších, nepoctivých a vierolomných, ktorí skryto manipulujú. Verí, že druhí chcú zasahovať do jeho záležitostí, preto sa snaží robiť všetko v tajnosti a pod rúškou nevinnosti. Skryté vnútorné presvedčenie paranoických ľudí býva zložené z viet ako: „som zraniteľný“, „ľuďom sa nedá veriť“, „ich zámery sú podozrivé“, „je to sprisahanie“, „majte sa na pozore“. Ich hlavné obavy pramenia z toho, že niekto nimi tajne manipuluje, chce ich ovládať a ponížiť. S myšlienkou, že všetci ostatní sú proti nim, zostávajú paranoici vždy v strehu. Sú opatrní, podozrievaví a neustále sa zaoberajú prízrakmi „zákerných plánov“ protivníkov.

7. Antisociál (aroganťák)

Antisociálne poruchy môžu mať mnoho podôb. Od úskočnosti cez manipuláciu a zneužívanie až k otvorenej agresii. Ľudia s touto poruchou sú osamelí, nezávislí a silní. Niektorí z nich sa domnievajú, že spoločnosť ich zneužíva alebo že je voči nim nespravodlivá. Považujú sa za utláčaných, čím si odôvodňujú spätne svoj agresiu voči ostatným. Niektorí prevezmú rolu „predátora“ v nemilosrdnej džungli, kde sú fauly normálne, dokonca nevyhnutné. Ľudí okolo seba vidia buď ako vykorisťovateľov, alebo ako slabých a zraniteľných, teda tých, ktorí majú zaslúžene rolu obete. Sú to ľudia s egocentrickou povahou, presvedčení, že sú v práve, ak porušujú pravidlá. Tým sa odlišujú od narcisov, ktorí, naopak, sami seba považujú za výnimočných a natoľko jedinečných, že stoja nad pravidlami. Toto ich privilégium musia všetci rešpektovať.

8. Narcis

Jeho hlavný rys je povýšenectvo. Narcis si myslí, že je osobitý a unikátny, a to bez akýchkoľvek biologických, sociálnych či rodových predpokladov. Verí, že má výnimočné postavenie, ktoré ho opodstatňuje vytŕčať nad davom bežných ľudí a pravidiel. Považuje sa za najdokonalejšieho predstaviteľa ľudstva, ktorý má nárok na osobitné normy a veľkorysé zaobchádzanie. Narcis považuje druhých za svojich obdivovateľov. Súčasne je však od nich závislý, pretože ich obdiv potrebuje, dokonca si ho vynucuje. Životne dôležité je preň neustále si potvrdzovať silu a váhu svojho imidžu. Jeho najčastejšou emóciou býva podráždenie, ak nepociťuje dosť obdivu alebo ak naráža na nesúhlas. Aj preto býva náchylný k depresiám.

Ako komunikovať s „vychýlenými“ osobnosťami

1. Navrhujte im spoluprácu. Ľudia sa málokedy menia, ich vnútornú podstatu nezmeníte. Ak to prijmete takto, zvýšite svoju efektívnosť. Spolupracujte s okolím, a tým napomôžete aspoň posun v ich správaní. Ak sa však snažíte človeka meniť, koledujete si o rozladenie na oboch stranách.

2. Rozvíjajte svoje zručnosti. Možno je váš kolega spokojný so svojou komplikovanosťou, pretože jemu to tak vyhovuje. Preto aj vy si potrebujete osvojiť isté metódy. Prvou z nich je rozhodnosť. Ďalšou – úprimne vyjadrovať svoje pocity a stáť si za svojím. To síce okamžite nevyrieši zložité situácie, ale bude to mať dva hlavné účinky: znížite počet problémov a ochránite seba.

3. Zachovajte pokoj. Dokonca aj keď ste naštvaný, nezabúdajte, o čo vám ide. Ak prejavíte hnev, vyvoláte konflikt. Svoj postoj však môžete vyjadriť tak, aby ste druhého nezahnali do protiútoku. Vtedy totiž odmietne spolupracovať.

Čo môže pomôcť v komunikácii so zložitými ľuďmi:

• buďte pozitívni;
• často sa usmievajte;
• prejavujte starostlivosť o iné osoby;
• aktívne načúvajte;
• vciťujte sa do iných;
• súciťte s druhými;
• dávajte najavo rešpekt;
• pýtajte si radu od druhých ;
• neodsudzujte, kým nemáte všetky informácie;
• nesťažujte sa, ale navrhujte riešenia;
• berte do úvahy názory iných, hoci sa líšia od vašich.

Zdroj: delovoymir.biz