Zníženie cien potravín zrejme nebude mať na ľudí taký silný „sociálny účinok,“ ako si to naplánovala strana Smer.
Pokles DPH z 20 na 10 percent sa môže prejaviť v cene len tretinou, alebo ešte menej.
„Pri poklese sadzby DPH len jednu tretinu zníženia daňového zaťaženia pocítia domácnosti a dve tretiny si nechajú obchodníci vo svojich maržiach,“ vyplýva z analýzy Inštitútu finančnej politiky MF SR, ktoré majú HN k dispozícii.
Potravinárska komora Slovenska dlhodobo žiadala zníženie DPH na potraviny na úroveň porovnateľnú v iných členských štátoch Európskej únie. Navrhovaná úprava DPH bude znamenať negatívny dopad na štátny rozpočet. Podľa Inštitútu finančnej politiky by predstavoval 215 miliónov eur.
„Z dlhodobého hľadiska však možno očakávať pozitívny dopad na daňové príjmy, lebo znížené spotrebiteľské ceny odradia spotrebiteľov od nákupov v zahraničí,“ predpokladá riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Dá sa tiež očakávať, že aj zariadenia verejného stravovania zvýšia záujem o nákup potravín na Slovensku.
Komora predpokladá, že premiérom Robertom Ficom avizované podpísanie memoranda medzi vládou a obchodnými reťazcami môže ceny potravín výraznejšie znížiť. Obchodníci by sa mali zaviazať, že zníženie dane v maximálnej miere premietnu do cien. „Ak by obchodníci premietli zníženie DPH na potraviny z 20 na 10 percent v plnej miere, tak cena potravín by na pulte mala byť nižšia o 8,3 percenta,“ dodala Halgašová.
Aká by mala byť v tomto prípade cena potravín?
Príklad:
Základný nákup: 1 kg chleba, 10 rožkov, 1 l polotučného mlieka, 1 kg bravčového karé, 1 kg zemiakov. Ak dnes zaplatíme za takýto nákup v priemere 8,06 eur, po znížení dane by to bolo 7,39 eur.
Na nákupe by sa ušetrilo 67 centov.
Ale pozor. Tu je výsledok analýzy Inštitútu finančnej politiky MF SR.
Ako sa prejaví v cene zníženie
sadzby DPH z 20 na 10 percent
1. Navrhované zníženie sadzby by za predpokladu celoročnej efektívnosti opatrenia znamenalo ročný výpadok daňových príjmov na DPH vo výške približne 215 miliónov eur, čo je v protiklade so snahou vlády o konsolidáciu verejných financií.
2. Analýza distribučných vplyvov OECD ukazuje, že v SR len tretina z tohto výpadku bude nasmerovaná priamo k nízkopríjmovým skupinám.
3. Vo všeobecnosti platí, že DPH je regresívna daň a znižovanie sadzieb na tovary a služby by znamenalo vyššiu nominálnu úsporu pre domácnosti s vyšším príjmom ako domácnostiam s nižším príjmom. Ale relatívne, ako podiel úspory na príjme domácnosti by ušetrili viac nízkopríjmové domácnosti.
4. Skúsenosti zo zahraničia hovoria, že zvýšenie sadzby DPH sa premieta do cien približne v miere 70 až 90 percent, čiže dochádza až k takmer plnému dopadu do cien.
Na druhej strane, úpravy cien nadol v prípade zníženia sadzby DPH dosahujú len 30 percent. Inými slovami, pri poklese sadzby DPH, len jednu tretinu zníženia daňového zaťaženia pocítia domácnosti a dve tretiny si nechajú obchodníci vo svojich maržiach.
5. Odhady na slovenských úpravách sadzieb DPH v minulosti a to v rokoch 2003, 2004 a 2008 hovoria o štatisticky nevýznamnom prenose zníženia dane do spotrebiteľských cien. Oproti skúsenostiam zo zahraničia je tak prenos do cien ešte nižší. Sčasti môžu byť výsledky ovplyvnené špecifickosťou zmien DPH v minulosti – súbežná úprava zníženej a štandardnej sadzby v rokoch 2003 a 2004 a len úzko profilové zníženie DPH na knihy v roku 2008.
6. Ceny potravín klesajú už dva roky po sebe a pri neinflačnom vývoji je limitovaný prenos zmeny sadzby DPH do cien ešte pravdepodobnejší ako v minulosti, keďže silnejúci dopyt bude tlmiť prenos sadzby DPH do konečných spotrebiteľských cien.
Zdroj: Inštitút finančnej politiky MF SR