Ak by ste si mali na základe týchto indícií zvoliť miesto svojho bývania, kde by ste chceli žiť – na dedine alebo v meste? Logicky i pocitovo pravdepodobne by si väčšina vybrala vidiek.

Za prírodou ideme do hôr

Rovnako si zvolili vidiek za miesto svojho života aj Eduard Čengel s manželkou. Rozhodli sa tak pred desiatimi rokmi,  keď hľadali väčšie bývanie, avšak za prijateľnejšiu, rozumnú cenu, než si pýtala drahá Bratislava. Túto požiadavku im splnilo bývanie v zástavbe rodinných domov v Čiernej Vode, časti Chorvátskeho Grobu, dediny v blízkosti hlavného mesta. V novom domove si užívali väčší pokoj i dobré susedské vzťahy, ktoré im život na vidieku priniesol.

Avšak postupne sa z ich priestrannejšieho bývania stalo miesto len na prespanie: „Pracujeme v Bratislave a tak každé ráno po raňajkách sme nasadli do auta a zaradili sa do kolóny áut, smerujúcich do mesta. Po práci sme ešte ostávali v meste, stretávali sme sa s kamarátmi, prípadne sme šli na večeru. Častokrát sme ešte išli večer do kina alebo divadla. Na dedinu sme prichádzali neskoro večer.“

Začali si uvedomovať, že bývanie na dedine so sebou prináša obmedzenia i nedostatky. Neustále sa vracali do mesta – nielen za prácou, ale aj za službami, kultúrnym a spoločenským vyžitím, ktoré na dedine chýbalo. S priateľmi sa stretávali v meste, obchodné stretnutia taktiež absolvovali v meste. „Mnohé z obchodných stretnutí boli neformálne, ja som si však s partnermi nemohol dať ani pohárik vína.“ Mladej rodine takisto prekážala neexistujúca alebo len malá možnosť výberu – či už vhodnej škôlky, lekára alebo aj reštaurácie.

Keď si uvedomili, že nevýhody života na vidieku dominujú nad jeho kladnými stránkami, rozhodli sa pre návrat do mesta.

Dnes si je Eduard istý: „Život v meste je pre nás pohodlnejší, jednoduchší a viac si ho užívame. Keď pociťujeme potrebu ísť do prírody, ideme na víkend do horského hotela.“

Dedina bol omyl

Nižšie ceny nového bytu priviedli na prelome tisícročí do tej istej obce aj Líviu s rodinou. Po jedenástich rokoch rodina využila obdobie, keď kríza stlačila ceny starších bytov v Bratislave na úroveň cien bytov v novostavbách na vidieku, a presťahovala sa do hlavného mesta. Jej súčasný byt má síce menšiu rozlohu, ale Lívia si zmenu len chváli: „Nemusím každý deň absolvovať 30 kilometrov z domu do mesta a späť, stáť hodiny v ranných a popoludňajších kolónach. Zároveň nemusím robiť taxikára svojmu školopovinnému synovi – z domu do školy, na tréningy a späť domov chodí sám MHD. Nemíňame tak obrovské peniaze za benzín a ušetrili sme aj množstvo času.“ Svoju spokojnosť ešte zdôrazní: „Ja považujem naše bývanie na vidieku za chybný krok. Nižšiu cenu bývania na dedine sme preplatili prejazdeným benzínom, lístkami na autobusy a najmä časom. Peniaze, ktoré nám vtedy chýbali na byt v Bratislave, sme mali vydupať hoci aj spod zeme, no žilo by sa nám jednoduchšie.“

Z prisťahovalca aktivista, z aktivistu starosta

Príbeh do tretice: Čierna Voda sa pred desiatimi rokmi stala bydliskom aj rodiny Radovana Benčíka. Prišla do obce, ktorá sa nielen územne, ale predovšetkým mentálne delila na starú časť Chorvátsky Grob a prudko sa rozvíjajúcu miestu časť Čierna Voda. Rozvoj výstavby, najmä na jej začiatku, nebol nasledovaný budovaním potrebnej infraštruktúry, čo kvalitu vidieckeho života v tejto časti obce do značnej miery znižovalo. Radovanova rodina však bývanie nechcela meniť a keďže sa o svoju obec od začiatku zaujímala, rozhodla sa, že prispeje k zmene dediny. Rok po presťahovaní Radovan stál pri založení občianskeho združenia, ktorého úlohou bolo skvalitniť život v obci. Napríklad aj usporadúvaním aktivít pre deti a mládež. Vďaka svojej dobrovoľníckej činnosti spoznal množstvo ľudí. A keď sa v roku 2014 blížili komunálne voľby, mnoho známych ho nahováralo, aby kandidoval za starostu obce. „Po dlhom zvažovaní som si túto myšlienku osvojil aj ja,“ hovorí Radovan. Kandidoval a voľby vyhral. Radovan tak vo svojom novom bydlisku získal novú prácu. „Úrad starostu vnímam ako beh na dlhú trať. Veľmi ma poteší, ak dosiahneme výsledky, ktoré sme si predsavzali, pretože tu plánujeme bývať aj naďalej.“