To, že sporenie je dôležité, si uvedomujeme všetci; väčšina si však nemôže tvoriť takú finančnú rezervu, akú by chcela. Vyplýva to z online prieskumu 2muse. „V slovenskej populácii prevláda to, že by aj chceli sporiť, ale len tých 15 percent sa k tomu naozaj dostane,“ hovorí Ľudmila Chovancová, projektová manažérka 2mus. Ostatní si na horšie časy odkladajú buď len nárazovo, alebo, čo je ešte horšie, vôbec.
Problém je v tom, že veľa dlhujeme. Pôžičky a úvery sa však bijú so psychikou
Neschopnosť tvoriť si finančnú rezervu vyplýva z vysokej miery nášho zadĺženia. Splácame hypotéky, úvery, pomáhame rodičom, prípadne je rodinný rozpočet nastavený len tak-tak. Zároveň si však uvedomujeme, že nás môže postretnúť zlé obdobie, keď budeme potrebovať siahnuť do nejakej rezervy a čerpať z nej. „Ľudia, ktorí majú úspory, vykazujú vyššiu mieru pocitovej istoty a bezpečia. Ak by im vypadol príjem, majú zabezpečený istý čas na preklenutie. Presne opačne je to pri zadĺžení. Ľudia sú vystresovanejší aj v osobnom živote, pretože dlh ich zaťažuje,“ hovorí pre HNonline klinický psychológ Martin Miler.
Lepšie sú na tom domácnosti, ktoré vedú ženy
Zaujímavé je, že tu zrejme robí svoje aj emancipácia a rozdielne uvažovanie. Potvrdzujú to aj dáta z voľnopredajných štúdií alebo Štatistického úradu. „Všeobecne z analýzy rodinných účtov vyplýva, že v zlých časoch alebo v časoch recesie domácnosti siahajú na svoje úspory. Čiže sa snažia to, čo majú našetrené, využiť. Vyššia miera úspor bola identifikovaná v domácnostiach, na ktorých čele je žena alebo kde má financie na starosti žena,“ hovorí Michal Vyšinský, research director 2muse.
Doprajeme si, ale príliš nerozhadzujeme
Problém pritom nie je v tom, že by sme boli ľahkovážni. „Stále sa dá povedať, že my Slováci sme konzervatívni a stále si myslíme, že by sme si mali čosi našetriť a až potom si kupovať nejaké veci,“ hovorí ďalej Chovancová. „Dve tretiny opýtaných uviedli, že človek by si mal kúpiť len to, na čo má nasporené,“ dodáva. Vždy sa nájdu aj takí, ktorí si vezmú úver na dovolenku a potom sa s nimi ťahá aj rok či viac, ale vo všeobecnosti to neplatí.
S pôžičkami sa pomaly zmierujeme
Na druhej strane sa náš konzervativizmus pomaly posúva do úzadia. Je to jednak modernou dobou, ktorú žijeme, a jednak tým, že pri súčasných cenách sa to častokrát ani inak nedá, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti. Týka sa to však aj spotrebičov a podobne. „40 percent ľudí nesúhlasio s tým, že ich domácnosť nepotrebuje žiadny úver, pretože si môžu kúpiť všetko, čo potrebujú, a vyše polovica súhlasila s tým, že v dnešnej dobe je už normálne, že ľudia si kupujú nejaké veci na úver alebo nejaké spotrebiče na splátky,“ vysvetľuje ďalej Chovancová. Na jednej strane v nás zostáva to slovenské, že sa nám do rizika veľmi nechce, na strane druhej sme sa už však sčasti prispôsobili a pochopili sme, že v dnešnej dobe nie je jednoduché usporiť si úplne na všetko.
Snímka: policyholderinformer.com