Málokto na nich nechá v poslednom čase suchú niť. Lacné módne reťazce sa musia vyrovnávať s obvineniami z toho, že škodia konkurenčnému prostrediu, že zneužívajú ľudské práva zákazkami v treťom svete, ale aj z iných neduhov. Niektoré reťazce sa zaryto držia zabehnutých postupov, iné svoje služby inovujú. Ale už na úkor nízkych cien a výhodných služieb. Je to začiatok ich konca?
Zľavy ako brzda biznisu
Podľa podnikateľky Oly Daubner, ktorá vlastní na Slovensku rovnomenné butiky v Prievidzi a Poprade, sa konkurencia reťazcov s malými obchodníkmi veľmi vyostruje. „Pomaly tu už nikto normálne nenakupuje. Všetci čakajú len na zľavy. Reťazce tu celkom zlikvidujú malú a strednú podnikateľskú vrstvu,“ hovorí obchodníčka. Zľavy 30 – 40 percent, ktoré je už aj ona nútená dávať na modely zo západnej Európy, podľa nej kazia normálny biznis. Avšak všetky obchodné cesty do zahraničia, či objednávky atraktívnych módnych kolekcií od návrhára musí podnikateľ aj z niečoho zaplatiť.
Individualita výhodou
Martina Malá, ktorá zase v centre Prahy predáva odevy a doplnky od malých, neraz lokálnych značiek, tiež patrí k obchodníkom, ktorí sú protiváhou k obchodným domom. „Sú to dva rôzne svety,“ pritakáva. „Chodieva sem široká škála ľudí, no väčšina z nich nakupuje aj v reťazcoch. U nás však hľadajú niečo unikátne.“
Menšie obchody majú podľa nej rad nesporných výhod: „Ponúkajú tovar, aký sa nevyrába v stovkách či tisícoch. Keď si kúpite šaty z masovej výroby, stretnete v nich ´x´ďalších ľudí.“ A obyčajne aj vyššiu kvalitu, v malom butiku sa vám navyše aj individuálne venujú. „Majiteľom ide doslova o každého zákazníka,“ vysvetľuje podnikateľka, ktorá je zároveň aj dizajnérkou. Znie to rúhačsky, ale môžeme si vôbec podobné nákupy dovoliť? Veď napríklad cena pánskej halenky od domáceho návrhára sa môže pohybovať rádovo od 50 eur vyššie, no v reťazci je podobná aj za menej než 30 eur.
Rýchle občerstvenie, rýchla móda
Prečo je oblečenie z masovej produkcie o toľko lacnejšie? Vyrába sa z menej nákladných materiálov v krajinách tretieho sveta. Ekonomicky sa rozvíjajúca Čína už neletí, pracovná sila je aj tam už drahá. Vedie Bangladéž, Kambodža, Indonézia. Platy sú minimálne, práva robotníkov takmer žiadne. Nízka výrobná cena prirodzene znamená možnosť znížiť aj tú predajnú bez toho, aby na tom firma škodovala. Návrhy pritom rýchlo reagujú na trendy. Nečudo, že sa móde od predajcov, ako sú H&M, Zara a ďalší, hovorí po novom „fast fashion“.
Čierne svedomie
Môže móda škodiť zdraviu? Rozhodne áno, upozorňuje hnutie Greenpeace. V jednej z ich správ sa píše: „V apríli 2012 sme testovali 141 kusov oblečenia kúpeného v 29 štátoch sveta.... V štyroch sme našli vysoký obsah jedovatých ftalátov, v dvoch karcinogénne amíny, ktoré sa objavujú ako následok farbenia určitým druhom azofarbív. V 89 kusoch boli (zakázané a toxické) nonylfenolethoxyláty.“
Snaha o zmenu sa však módnym korporáciám nedá uprieť. O imidž eticky zmýšľajúcej firmy sa už roky snaží predovšetkým spomínané švédske „háemko“. Pred dvoma rokmi zareagovalo na kritiku ekologických združení a vytasilo sa s výrobkami z recyklovaných materiálov. Navyše – na spomínanú „grínpisácku“ správu, ktorá dôkladne preskúmala obsah toxických látok v odevoch, zareagovalo okamžite: všetok potenciálne škodlivý tovar reťazec stiahol. Podobne reagovali aj C&A alebo Marks & Spencer. Švédi sú však o krok vpredu. H&M vydali tlačové vyhlásenie o podmienkach, v akých pracujú jeho zahraniční robotníci. „Vždy bolo naším snom, aby všetci tí, čo pre nás šijú, boli schopní vyjsť zo svojho platu,“ píše sa v ňom. Firma však, žiaľ, neuviedla, aká vysoká by taká minimálna mzda mala byť.
Dáme prednosť kvalite?
Pokiaľ by sa firme H&M skutočne podarilo zlepšiť životné pomery stoviek tisícov ľudí, ako sľubuje, bude to úctyhodný a vizionársky čin. Ale možno aj predzvesť konca „rýchlej módy“. Zabezpečenie férových podmienok pre robotníkov v krajinách tretieho sveta totiž logicky znamená, že tovar sa bude v tom prvom svete pomaly, ale isto zdražovať.
Časom môže nastať situácia, že sa oblečenie v reťazci ocitne na cenovej úrovni autorsky navrhnutého kúska. No dá sa predpokladať, že kvalita látok, šitia, ani spotrebný a uniformný charakter tovaru sa nezmení. Keďže práve o tieto vlastnosti sa fanúšikovia módy zaujímajú čoraz intenzívnejšie, mohlo by to znamenať jedinú vec – ústup „fast fashion“ a úspech menších dizajnérov.