Už len predstava, že celý deň sa z kancelárie „nepohnete,“ znechucuje, kazí náladu a zvyšuje podráždenosť. Prejaví sa to aj v pracovnom výkone. Riešením môže byť „odchod“ na obed.

Prečo ísť v práci na obed? Vytipovali sme 5 dôvodov. Niektoré spolu súvisia. Možno by ste ich našli aj viac. V každom prípade je to však dôvod na zamyslenie.

1. dôvod, prečo je vhodné ísť v práci na obed

Výkon a peňaženka
Strava a hlavne pravidelná, primeraná a vyvážená, je motorom zdravia, dobrej kondície a pracovných výkonov. Ale pozor. Nie je dôležité iba to, čo a koľko jete, ale aj kde to jete. Jesť v kancelárii a nebyť aspoň chvíľu v inom prostredí,  znižuje účinok prestávky vyhradenej na obed. Je pravda, že pripraviť si jedlo doma a zjesť ho „v kancli“ je časovo výhodnejšie a šetrí aj peňaženku.
Takže rada: pripravte si obed hoci aj doma, ale najedzte u seba na pracovnom stole „medzi papiermi, či prístrojmi“.

2. dôvod

Zdravie
Súvisí s prvým. Pri jedle vonku, sa organizmus viac okysličí. Pre naše zdravie je to nevyhnutné. Napríklad aj rakovine sa lepšie darí v tzv. anaeróbnom prostredí (bez kyslíka). Preto je tak dôležitý dostatok čerstvého vzduchu a správne dýchanie. A obed, teda zmena prostredia, tomu môže pomôcť.

3. dôvod

Relax
Máte v kancelárii nevhodné osvetlenie, či prekáža vám nesprávne inštalovaná klimatizácia? To je ďalší dôvod na polhodinový,  či aj dlhší „útek“ z miestnosti, kde pracujete.
Čo môže byť príjemnejšie, ako po štyroch - piatich hodinách práce „vybehnúť“ von na obed a potešiť sa aj z čerstvého vzduchu a prirodzeného svetla. Prečo si nedopriať tento doping a dary prírody?

4. dôvod

Vzťahy s kolegami 
Pri obede prídete aj „na iné myšlienky.“ môžete vyriešiť osobné problémy a spoznať názory iných. Ak obedujete s blízkymi kolegami, môžete s nimi  „prebrať“ aj iné ako len pracovné témy, na ktoré v kancelárii nie je čas, alebo by ste nimi vyrušovali ostatných pracovníkov.

5. dôvod

Obezita
Ísť v práci na obed je správny krok, ktorým môžete zabrániť obezite. Súvisí to, samozrejme, aj so zdravím. Ak by ste totiž na obed nešli, večer doma by asi vaša chladnička „nestíhala“. Spať by ste išli s plným žalúdkom a ráno vstávali unavenejší, podráždenejší a opäť o kúsok „hmotnejší“.

 Čo možno neviete o gastrolístkoch　

　    Jednou zo základných povinností zamestnávateľov je aj zabezpečiť stravovanie pre všetkých svojich zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. Malo by zodpovedať zásadám správnej výživy a musí byť dostupné na pracovisku alebo v jeho bezprostrednom okolí. 
Zamestnávateľ môže pre svojich pracovníkov zriadiť buď vlastnú firemnú „kantínu,“ alebo ak to nie je možné, využiť zariadenie iného zamestnávateľa, ktoré je blízko. Najčastejším riešením je ale zabezpečenie tejto povinnosti formou stravných lístkov, pričom zamestnanec sa môže sám rozhodnúť, kam sa pôjde najesť.

O spôsobe zabezpečenia stravy rozhoduje zamestnávateľ. Ako vysvetľuje mzdová metodička spoločnosti Accace Monika Berežňáková, „znamená to, že ak zamestnávateľ zriadi napríklad závodnú jedáleň, zamestnanec by sa mal stravovať v nej a nemá právny nárok na stravné lístky, aj keby on sám uprednostnil túto možnosť“.

Kedy môže zamestnávateľ poskytnúť peňažný príspevok namiesto stravných lístkov?

Ďalšou možnosťou zabezpečenie stravy je peňažná forma, ktorá sa poskytuje v prípade, že zamestnancovi sa nedá strava zabezpečiť v blízkosti výkonu jaho práce. Takýto prípad nastáva napríklad vtedy, ak ľudia pracujú v teréne a v širšom okolí nie je žiadna vhodná jedáleň, alebo podobné zariadenie. 
Peňažný príspevok sa poskytuje aj v prípade,  ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených firmou. Ak zamestnávateľ poskytuje peňažný príspevok, je oslobodený od dane a odvodov v rovnakej výške, ako keby prispieval na stravné lístky.

Ako pripomína Berežňáková, „bolo by oveľa flexibilnejšie, ak by sa zamestnávatelia mohli rozhodnúť, či zamestnancovi poskytnú peňažný príspevok namiesto napríklad stravného lístku, nakoľko jeho výhodou je úspora nákladov za agendu stravných lístkov, čo sa zobrazí v mzdových nákladoch firmy.“

Majú dohodári nárok na stravné lístky?

Ak sa zamestnávateľ rozhodne pre stravné lístky, musí ich poskytnúť zamestnancovi za každý pracovný deň, v ktorom odrobil  viac ako 4 hodiny. Ak ich zamestnanec neodpracuje, hoci aj z dôvodu polovičného úväzku, nemá na stravenky nárok. „V niektorých prípadoch pracujú aj zamestnanci na polovičný úväzok viac ako 4 hodiny denne. Môžu pracovať 4 dni v týždni po 5 hodín a potom majú nárok na stravné lístky za všetky štyri odpracované dni v týždni,“ dopĺňa Berežňáková.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytnúť stravovanie aj dohodárom alebo konateľovi spoločnosti za rovnakých podmienok ako majú zamestnanci. Ak budú s takýmto rozšírením súhlasiť zástupcovia zamestnávateľa, tento výdavok sa môže dať do daňových nákladov.

Hodnota stravného lístku a daňové náklady

Minimálna hodnota stravného lístku sa zvýšila od 1.januára 2014 z 3 eur na 3,15 eura. Hodnota lístka je na Slovensku oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a dane z príjmov. Zamestnávateľ prispieva 55 percent z jeho hodnoty, čo je minimálne 1,73 eura a maximálne 2,31 eura (55 percent zo sumy 4,20 eura). Znamená to, že ak zamestnávateľ dáva pracovníkovi stravný lístok v hodnote 4,20 eura, firma prispieva sumou 2,31 eura a zamestnanec sumou 1,89 eura. Suma 1,89 eura sa zamestnancovi zrazí z mesačnej mzdy.

Zamestnávateľ môže zo sociálneho fondu uhradiť len časť, ktorú by inak uhradil zamestnanec. Ako vysvetľuje Berežňáková, „takýto príspevok zo sociálneho fondu sa v praxi často využíva. Je to výhodné, nakoľko je oslobodený od dane a odvodov. Ak by sa zamestnávateľ rozhodol využiť peniaze zo sociálneho fondu napríklad na príspevok na dopravu, je to pre zamestnanca menej výhodné, pretože takýto príspevok podlieha dani a odvodom.“