Za podfukmi vo firmách sú najčastejšie zamestnanci, ktorí pre organizáciu pracujú niekoľko rokov. Vyplýva to z čerstvého prieskumu poradenskej spoločnosti KPMG Globálne profily páchateľa podvodov.
Podľa štúdie je typickým predstaviteľom podvodníka v strednej a východnej Európe zamestnanec väčšej firmy vo veku 36 až 45 rokov, ktorý je výkonným manažérom a pracuje v organizácii vyše šesť rokov. V porovnaní s rovnakým prieskumom spred dvoch rokov zostáva tento profil pomerne stabilný.
Aj vysoký manažmet býva aktér podvodov
Podvody vyšetrované v strednej a východnej Európe sa takmer v polovici prípadov ( 44 percent prípadov) diali na úrovni výkonného manažmentu alebo predstavenstva, čo je oveľa viac než celosvetovo (28 percent). Varovným signálom bol najmä autokratický štýl riadenia.
Páchatelia podvodov u nás i vo svete často navzájom spolupracujú; len 13 percent v regióne strednej Európy konalo samostatne. Spoločne realizované podvody sa najčastejšie páchali za účasti rodinných príslušníkov, milencov (28 percent) alebo bývalých kolegov (25 percent). Finančný dopad na poškodené organizácie bol pri väčšom počte páchateľov omnoho vyšší, ako keď páchateľ konal sám. Celosvetovo v 43 percentách dopad podvodu presiahol 500-tisíc dolárov a v šestnástich bola škoda vyššia ako päť miliónov dolárov.
Ako hovorí Tibor Havlík, manažér pre forenzné služby z KPMG na Slovensku, „profil podvodníka z regiónu Strednej a Východnej Európy odzrkadľuje moje skúsenosti z praxe na Slovensku. Páchatelia podvodov sú často organizovaní a nelegálnu činnosť praktizujú vo firme dlhší čas“.
Odhalenie najčastejšie stojí na náhode
Najčastejším motívom na spáchanie podvodu je snaha finančne sa obohatiť. Celkovo z uvedených motívov viac ako polovica spadá do kategórie – snaha o finančný zisk, finančné problémy a chamtivosť. Zaujímavosťou je, že v Strednej a Východnej Európe mal viac než každý štvrtý prípad motív, keď príležitosť urobila zlodeja. „Tu si treba uvedomiť, že príležitosť je popri motivácii a racionalizácii hlavným faktorom determinujúcim sklon ľudí k páchaniu podvodov. Práve preto je dôležitý mechanizmus zabezpečujúci efektívne riadenie rizika podvodného konania,“ povedala Ľubica Vandáková, senior manažérka pre forenzné služby z KPMG na Slovensku.
Vo svete i v našom stredourópskom regióne si podvodníci na vlastné prilepšenie najčastejšie zvolili spreneveru majetku; celosvetovo je až v 56 percentách vyšetrovaných prípadov. V strednej a východnej Európe sa vyšetrovanie až v polovici prípadov začalo na základe anonymných tipov alebo hlásení (vo svete iba 35 percent). „Je to prekvapujúci trend, pretože v našom regióne sme zaznamenali vyššiu nedôveru zamestnancov a manažérov voči systémom na ohlasovanie podvodov,“ povedal Viliam Kačeriak, senior manažér pre forenzné služby, z KPMG na Slovensku. „
Aj keď sa formálny systém na ohlasovanie podvodov považuje za jedno z detekčných opatrení, jeho účinnosť vo veľkej miere závisí od firemnej kultúry a schopnosti zamestnancov odhaliť podvod. Odhalenie tak stále závisí vo veľkej miere od náhody,“ dodáva Tibor Havlík.
Najčastejším trestom je prepustenie
V našom regióne bolo najčastejším postihom za podvod prepustenie zo zamestnania (54 percent). K trestnému konaniu prišlo v menej než 19 percentách prípadov a k občiansko-právnym v takmer 13 percentách. Každý desiaty prípad sa ešte vyšetruje.
Jednou z hlavných zmien, ktorú zaznamenali autori štúdie, je rastúce využívanie technológií pri podvodoch. Podvodníkom pomáha najmä rozširovanie internetu, inteligentných zariadení a schopnosť analyzovať obrovské množstvo dát.
Štúdijný prieskum sa opiera o 596 podvodov vyšetrovaných členskými firmami KPMG v 78 krajinách. Do počtu sa zahrnulo aj 70 prípadov, ktoré spoločnosť riešila v krajinách strednej a východnej Európy. Prieskum sa snažil skúmať najmä zamestnancov pracujúcich v kancelárii, teda tzv. biele goliere. rieskum obsahuje postrehy a názory vedúcich vyšetrovateľov z radov KPMG zo 42 krajín sveta. Správa nadväzuje na obdobné štúdie z rokov 2011 a 2007.