S akou najväčšou anomáliou pri potravinách ste sa stretli na našom trhu?
Minulý rok ma veľmi nahneval prípad nákupu „horných kuracích stehien bez kože a bez kosti“ od slovenského výrobcu. Pripravoval som v rodine svadbu a záležalo mi na surovinách. Namiesto „horných stehien“ som v obale našiel celé stehná – teda aj tie dolné, s množstvom jemných šliach. Tie som nepotreboval. Našťastie som si kupoval mäso len na skúšku receptúry. Ak by som si kúpil celé množstvo, bol by som mal asi 50-percentnú stratu a akútny problém ako zohnať potrebné množstvo v deň svadby. Nie som cholerik, ale to mäso som od hnevu hodil o zem a ihneď som napísal ostrú reklamáciu. Podvod bol nielen v názve výrobku, ale aj v jeho prezentácii – stehno bolo zvinuté tak, že dolné stehno bolo vložené do vnútra horného, aby to vyzeralo rozmerovo väčšie a lákavejšie.

Podobné rozčarovanie som pred rokmi zažil, keď som si omylom dal do košíka „maslo so zníženým obsahom cholesterolu obohatené o rastlinné tuky“. Tieto výrobky sa dodnes predávajú pod skomolenými názvami – ako raslo, maslieko, maslová chuť a pod. Nemali by mať rovnaký tvar a spôsob balenia, aké sa používa na maslo. Mali by byť mimo pultu s maslom, aby sa nedali zameniť.

Zmenili sa slovenské potraviny za posledných 20 rokov? Často totiž počuť, že vtedy chutili lepšie než dnes.
Prvou reakciou na zrušenie centrálneho schvaľovania výrobkov bolo nekontrolované znižovanie ceny výrobkov na úkor kvality. Nazývam to tunelovaním kvality. Aj pri nových názvoch, dizajnoch a atribútoch šlo často len o zníženie obsahu cennej zložky, pridanie vody alebo iného menej hodnotného jedlého materiálu. Až v posledných 5 rokoch sa začal návrat k pôvodným a hodnotným receptúram. Tie sa dnes predávajú vo vyššej cenovej kategórii, napríklad ako zlaté rady.

Ktoré by ste vy určite nejedli?
Syr alebo mliečny výrobok s prídavkom rastlinného oleja.

Kto rozhoduje o kvalite potravín dovážaných na náš trh?
Dnes si predajcovia a distribútori nechávajú vyrábať výrobky podľa vlastnej receptúry. Produkt rovnakého tvaru a vzhľadu sa dá vyrobiť v rôznej cenovej kategórii. Vždy potrebujete tovar s dobrou konkurenčnou cenou. Tú pri dovozoch zabezpečí lacnejšia verzia výrobku, lebo musíte prirátať náklady na prepravu. V záujme vyššej kvality sa rozumná cena dá dosiahnuť len, ak niektoré náklady odstránite alebo výrazne znížite – sem patria aj náklady na prepravu, reklamu a pod. A práve tu je šanca pre lokálnych výrobcov.

Ale odlišnosti v zložení sa často obhajujú tým, že máme iné chute než spotrebiteľ na Západe. Je to naozaj tak? Naozaj chceme jablkový kečup či párky bez mäsa...?
Politika tunelovania kvality potravín je zhubná a dala silný úder pod pás napríklad nášmu mäsovému priemyslu a jeho poľnohospodárskemu zázemiu. Pamätám sa na rozhovor s generálnym riaditeľom závodu, ktorý pod vplyvom majiteľov podniku radikálne zmenil politiku kvality – začal používať látky na viazanie vody v mäse. Neskôr mu však začal klesať predaj „šťavnatejších“ výrobkov, až zistil, že zisk nenarástol. Dnes už firma neexistuje.

Politiku nízkych cien potravín považujem za škodlivú a vedúcu k používaniu bezcenných náhrad. Možno je to moja profesionálna deformácia, ale ešte za socializmu som tvrdil, že „mlieko nesmie byť lacnejšie ako ponožky“. Potrava je denná potreba, bez ktorej sa nedá dlhodobo žiť a zdravo rozvíjať. Zdanlivo je to jednoduchý materiálny produkt. Na jeho kvalitu a dostupnosť však majú vplyv konkrétne prírodné podmienky v danom roku, disciplína, vedomosti a technické zručnosti ľudí, schopnosť spolupracovať a tvoriť. Potraviny považujem za každodenný zázrak. Vďaku a úctu k nim by človek mal vedieť vyjadriť aj tým, že ich neznehodnocuje a že je ochotný zaplatiť rozumnú cenu za kvalitu. Voda v potravinách nikoho nenasýti.

Mohli by sa tieto menej kvalitné potraviny dovážané na Slovensko predávať v zahraničí?
Každá kategória potravín má svoje vyššie aj nižšie kvalitatívne triedy. Každá sa dá umiestniť na trhu v ktorejkoľvek krajine. Dôležité je len, aby spotrebiteľ vedel rozlišovať, ktorú kategóriu kvality si chce kúpiť. Pri nízkej cene by sa mal pozrieť na zloženie výrobku alebo jeho hmotnosť. Podľa poradia zložiek by mohol zistiť, že napríklad v zmrzline je viac vody, alebo namiesto šľahačky je použitý rastlinný tuk. Zložky sa majú uvádzať v poradí podľa klesajúceho množstva. Niekedy zmena obalu alebo nižšia cena môže súvisieť aj so znížením množstva. Viem o výrobku, ktorého pôvodná hmotnosť bola pri návrate k retro dizajnu výrazne znížená a spotrebitelia si to vôbec nevšimli.

Aké sú najčastejšie finty výrobcov potravín, ktorými sa nás snažia nachytať?
Jogurty by som nekupoval podľa podielu ovocnej zložky. Heslá ako „plné ovocia“, „veľké kúsky ovocia“, „len 0 % tuku“ hovoria, že tam je menej mlieka. Jogurt je živý mliečny výrobok, treba si ho kupovať pre mlieko a baktérie. Ako ochucujúcu zložku môžete použiť aj vlastný lekvár alebo kompót.

Nerád by som dával návod, ale nedá mi neupozorniť na jeden nešvár: uvádzanie do omylu pri množstve výrobku. Hmotnosť a objem sú tiež kvalitatívnym parametrom. Spotrebiteľ si často neuvedomuje, že niekedy výrobca nedávkuje alebo neváži presne – ide na dolnú hranicu prípustných odchýlok. Inokedy zas za nižšiu cenu kupujeme výrobok, ktorý je však v konečnom dôsledku výrazne drahší. Navonok kúpime menšie balenie alebo výrobok s nižším obsahom cennej zložky (napríklad mlieka, mliečneho tuku, podielu ovocia) za opticky nižšiu cenu. Pritom jednotková cena je výrazne nevýhodnejšia, ako keby sme si kúpili väčšie balenie a vyšší podiel cennej zložky.