Prenajímateľ mi dal nehnuteľnosť do prenájmu ako pohostinstvo, napísala nám naša čitateľka do HN poradne. Sťažuje sa však, že dotyčný prenajímateľ ju vopred neinformoval o problémoch s hygienou, pretože prevádzka mala „papier“ od hygienikov naposledy pred 30 rokmi. „Keď som podala žiadosť na hygienu o schválenie prevádzky, úrad mi to nechcel povoliť. Musela som robiť veľmi veľké úpravy, aby mi to schválil,“ uvádza naša čitateľka.
Teraz celkom prirodzene žiada od prenajímateľa preplatiť náklady alebo istý čas chce hradiť menší nájom, keďže od minulého roku jej, navyše, klesli tržby o 60 percent. Prenajímateľ však na takýto postup nechce pristúpiť, dokonca ju chce vysťahovať z pohostinstva. Ako dôsledok situácie mu totiž nezaplatila nájom dva mesiace. „V zmluve však mám, že on mi musí dať písomnú výpoveď s jednomesačnou výpovednou lehotou. Mám za týchto okolností nárok na preplatenie alebo odrátanie z nájmu?“ pýta sa skormútená čitateľka.
Zákon nepustí
Ako upozorňuje právnička Hedviga Takáčová, základ je v tom, čo je uvedené v nájomnej zmluve a aké boli okolnosti jej uzatvorenia. „To, že vám bol daný priestor do prenájmu ako pohostinstvo, ešte neznamená, že bude aj schválený na túto funkciu príslušnými orgánmi, aj keby sa už predtým užíval ako pohostinstvo.“
Dôležité je tiež, v akom stave sa priestor pôvodne odovzdal. Právnička upozorňuje, že po zistení potreby renovácie si mala čitateľka vyžiadať písomne súhlas prenajímateľa s úpravou priestorov, vrátane uvedenia finančných nákladov. Predsa len išlo o investíciu do cudzej nehnuteľnosti, čo je dôležité aj z hľadiska zákona o dani z príjmov.
Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov podľa Hedvigovej hovorí: ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať služby.
Skrátka, nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v uzavretej zmluve. Taktiež je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním, bez odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv a umožniť ich urobenie. Inak, ako zdôrazňuje poradkyňa, nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Súd ako posledná možnosť
Prevádzkovateľka krčmy musí akceptovať aj to, že pokles tržieb o 60 percent prenajímateľ nemusí brať do úvahy.
„Neuvádzate, či chcete v uvedených priestoroch ostať aj naďalej,“ podotýka právnička, „treba sa však držať zmluvy o nájme. Pokiaľ ide o vami investované finančné prostriedky, najlepšie by bolo dohodnúť si zápočet s nájomným.“ Ako však uzatvára expertka, naša čitateľka zrejme bude musieť uvedenú sumu vymáhať cez súd ako bezdôvodné obohatenie, všetko však závisí od formulácie samotnej zmluvy.