Novela zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorá platí od februára 2015, môže podnikateľom skomplikovať čerpanie benzínu a nafty do motorových vozidiel. Tvrdia to niektoré poradenské spoločnosti, ale aj právnici.
Ministerstvo financií si však myslí opak. „Cieľom novely je umožniť, aby konečným spotrebiteľom pohonných látok boli aj osoby, ktoré nemali skladovacie zariadenie v objeme 15-tisíc litrov a viac, alebo nemali žiadne a mohli odoberať pohonné látky na konečnú spotrebu od ich distribútora,“ uviedol pre HN rezort.
Tvrdí, že to žiadali hlavne poľnohospodárske podniky, ktoré nemajú sklady na 15-tisíc litrov a pohonné látky nakupovali, alebo chceli nakupovať od distribútorov. Podľa právnej úpravy platnej do 31. januára 2015, mohol totiž konečný spotrebiteľ, ktorý nemal takéto skladovacie možnosti, nakupovať pohonné látky len od ich predajcov na čerpacích staniciach.
Môžu si vybrať
Ministerstvo tvrdí, že po novele, teda od februára, môžu si podnikatelia vybrať, od koho budú pohonné látky na konečnú spotrebu nakupovať – či od distribútora, alebo na klasickej čerpacej stanici. Ak od distribútora, tak sa musia zaevidovať na colnom úrade ako spotrebitelia pohonných látok, a to bez ohľadu na to, či ich budú skladovať alebo nie. Ak by tankovali na čerpačkách, evidovať sa nemusia.
„Novela zákona je zle sformulovaná,“ upozorňuje managing direktor spoločnosti Accace Peter Pašek. „Ak by sme brali zákon doslova, tak každý podnikateľ, ktorý nakupuje pohonné látky do svojho motorového vozidla na účely podnikania, mal by sa od 1. februára zaregistrovať ako spotrebiteľ pohonných látok. Osobne si to neviem predstaviť,“ povedal. To by podľa neho znamenalo, že státisíce podnikateľov, ktorí majú vo firme auto, by sa muselo registrovať na colnom úrade.
Lebo prvá veta paragrafu 25b odseku 11 novely zákona znie: „Osoba, ktorá chce na daňovom území nakupovať v rámci svojej podnikateľskej činnosti v daňovom voľnom obehu na vlastnú spotrebu minerálny olej od distribútora, je povinná oznámiť túto skutočnosť colnému úradu najneskôr pred prvým nákupom tohto minerálneho oleja alebo jeho odberom“.
Radovan Pala, partner z advokátskej kancelárie TaylorWessing si myslí, že znenie novely ukladá povinnosť registrovať sa iba tým podnikateľom, ktorí budú nakupovať od distribútora. Ale aj tak považuje novelu za problematickú. Namiesto toho, aby v zmysle dôvodovej správy priniesla do problematiky viac flexibility, naopak, zaviedla protichodné ustanovenia a nedáva spotrebiteľom palív možnosť nakupovať pohonné látky na čerpacích staniciach, ak sa rozhodli ich nakupovať od distribútorov (prípadne od registrovaných osob).
Čo môže spôsobiť
V praxi to podľa Palu môže spôsobiť bizarnú situaciu. Napríklad podnikateľ v oblasti stavebníctva, ktorý si splní svoju oznamovaciu povinnosť a bude nakupovať pohonné látky od distribútora pre svoju vlastnú, internú čerpaciu stanicu, už nebude môcť nakupovať naftu a benzín zároveň aj od predajcov na bežných čerpacích staniciach. Ako potom budú tankovať jeho osobné služobné autá, ktoré jazdia po celom Slovensku? - kladie otázku Pala.
S takýmto výkladom ministerstvo financií nesúhlasí. „Ako už bolo povedané, novela zákona rozširuje osobám, ktoré nakupujú pohonné látky v rámci svojej podnikateľskej činnosti na vlastnú spotrebu, možnosť spôsobu nákupu jednak od distribútora. V tom prípade musia byť evidované na colnom úrade ako spotrebitelia pohonných látok. Zároveň tým nie je vylúčené, aby nakupovali palivá aj od predajcu pohonných látok, teda na čerpacích staniciach,“ zdôraznil tlačový odbor ministerstva.
Výklad nemá oporu v zákone
Taký výklad zákona je pre podnikateľov priaznivý, ale podľa Palu nemá oporu v novelizovanom zákone. To jednoznačne neumožňuje spotrebiteľom palív odoberať ich od distribútorov a zároveň aj od predajcov, teda z čerpacích staníc.
„Ak sa nebudú spoliehať na výklad poskytnutý ministerstvom, takéto osoby sa musia rozhodnuť, že buď budú odoberať palivá od distribútorov ako spotrebitelia palív, alebo sa nestanú spotrebiteľmi a budú ich naďalej odoberať len od predajcov,“ dodal Pala.
Otázkou teda podľa neho ostáva, či zákonodarca to takto chcel, alebo je novela zle sformulovaná. Navyše, ministerstvo vo výklade tohto predpisu používa pojmy, ktoré zákon nedefinuje. Napríklad, kto sa považuje za konečného spotrebiteľa pohonných látok? „Tento pojem sa vyskytuje v zákone len dvakrát v jednej vete. Ako právnik sa môžem len domnievať, že ide o osoby, ktoré nakupujú pohonné látky len pre osobnú potrebu a nie za účelom podnikania,“ uviedol Pala.
Zákon je nezrozumiteľný
Pašek tvrdí, že niektoré pasáže zákona sú napísané nezrozumiteľne. „Stále si myslím, že zákon je napísaný zle, ale aspoň jeho výklad je v prospech daňovníkov,“ povedal.
Podľa Palu však v praxi zákon nemusí nevyhnutne spôsobovať problémy. Nie preto, že by bol zrozumiteľný, ale ak napríklad podnikateľ (spotrebiteľ pohonných látok v zmysle zákona) poruší povinnosť nakupovať pohonné látky len od distribútora, sankcií sa obávať nemusí. Lebo za takéto porušenie nie sú stanovené.