Až desatinu všetkých zdravotných problémov si dnes ľudstvo spôsobuje nezdravou stravou. Len popíjanie sladených nápojov sa ročne podpisuje pod asi 300-tisíc úmrtí. Na chuť cukru máme celkove mimoriadnu slabosť, ktorá nás priam vháňa do náručia obezity. Málo si pritom uvedomujeme, že to má aj neblahé ekonomické dôsledky.
Klasická závislosť
Záhada cukrovej obsesie začína byť čitateľnejšia vďaka najnovším prácam neurobiológov. Jeden z posledných úspechov na tomto poli ide na vrub medzinárodného tímu vedeného Annou Domingosovou a Jeffreym Friedmanom z newyorskej Rockefellerovej univerzity. Vo svojej štúdii opisujú zvláštne neuróny, ktoré stoja za vznikom závislosti od cukru. Tá sa veľmi podobá na závislosť od alkoholu, tabaku alebo drog.
Prečo je teda také ľahké padnúť do osídiel sladkej chuti a prečo je také ťažké sa z jej moci vymaniť, v čom nám nedokážu pomôcť ani umelé sladidlá? V reakcii na konzumáciu cukru sa totiž v časti mozgu zvanej striatum uvoľňujú molekuly dopamínu, a tie vyvolajú pocit, aký prežívame napríklad pri utíšení hladu, smädu alebo pri sexe. Človek si na tento pocit ľahko zvykne a čoskoro mu začína chýbať. Musí si ho dopriať čoraz častejšie a v čoraz väčších dávkach, pretože mozog sa po čase otupí a dopamín vznikne len po silnejšom stimule.
Čo sa deje v hlave
Naše chuťové bunky síce nerozoznajú rozdiel medzi cukrom a umelým sladidlom, ale mozog áno. Spozná, že umelé sladidlá nenesú žiadnu energiu. Pri konzumácii cukru sa uvoľňuje dopamín v striate, časti mozgu považovanej za centrum odmien. Umelé sladidlo tento mechanizmus spustiť nevie. Nad milovníkmi sladkostí sa tak vznáša hrozba , že aj oni prepadnú nutkaniu zaobstarať si ďalšie a ďalšie dávky "dopamínového šťastia". Hrozí im závislosť od cukru porovnateľná s drogovou závislosťou.
Cukor má svojou chuťou schopnosť podráždiť chuťové bunky nášho jazyka, ale umelé sladidlá nie, hoci sú v dráždení jazyka podstatne výkonnejšie než cukor. Ako je možné, že náš jazyk nepostrehne rozdiel medzi cukrom a umelým sladidlom, naše telo však obe látky ostro odlíši? Tím amerických vedcov odhalil v mozgovej časti hypotalamického centra, že jeho neuróny v reakcii na prítomnosť cukru zabezpečia uvoľnenie dopamínu v striate. Neprítomnosť cukru a prítomnosť len umelých sladidiel však vníma toto mozgové centrum ako kaloricky "prázdne" pôsobenie, preto nevyšle do striata povel na "dopamínovú pochvalu". Ale hypotalamus rozdiel spozná. Rovnako sa nedá oklamať ani črevo, kde sa tiež nachádzajú bunky vnímajúce sladkú chuť. Črevo víta molekuly cukru a do mozgu vysiela signály, ktoré nás uvedú do stavu sýtosti. Naopak, molekuly umelého sladidla črevné chuťové bunky taktiež odignorujú.
Negatívny sumár
Umelé sladidlá nám tak v boji s cukrovým pokušením veľmi nepomáhajú. Čo s tým? Vyhliadky na jednoduchý a úspešný boj s cukrovým pokušením a závislosťou od sladkostí sa týmito novými objavmi značne skomplikovali. Ukázali, že korene závislosti siahajú v mozgu veľmi hlboko a že jednoduché klamanie organizmu umelými sladidlami s nimi sotva dokážu pohnúť. Riešiť to však treba - už aj s ohľadom na spomínané státisíce úmrtí.
Niektoré štáty sa snažia ľudí proticukrovo motivovať aspoň ekonomicky. Pokúšajú sa napríklad odradiť obyvateľstvo od konzumácie sladených nápojov zavedením osobitnej dane. Najdlhšie skúsenosti s tým majú v USA, kde však bolo konečné zvýšenie cien sladených nápojov také malé, že sa to na ich spotrebe výrazne neprejavilo. Lekári nespozorovali ani zlepšenie zdravotného stavu Američanov.
Podstatnejšie zdraženie, ktoré v poslednej dobe zaviedli Francúzi alebo Maďari, už síce vyústili do poklesu spotreby sladených nápojov, ale na hodnotenie zdravotných prínosov je ešte priskoro.
Počítačové modely ukazujú, že pri 20-percentnej dani na sladené nápoje sa môže znížiť výskyt obezity v populácii až o päť percent a výskyt cukrovky druhého typu môže klesnúť o dve a pol percenta. To by boli nezanedbateľné prínosy. Niektoré krajiny už dnes míňajú na likvidáciu dôsledkov cukrovky druhého typu spojené s obezitou až 15 percent nákladov na zdravotníctvo. Takáto finančná záťaž začína byť neúnosná aj pre vysoko výkonné ekonomiky.