Syndróm vyhorenia býva často spojený s veľkou zodpovednosťou a s nasadením, ktorú si vyžaduje pracovná pozícia. Práceneschopnosť a zdravotné ťažkosti sú však neraz dôsledkom nevhodnej organizácie práce, zlých pracovných vzťahov a prostredia.
Ak človek príde za psychológom, neznamená to, že je duševne chorý. Klinickú psychologičku a bodypsychoterapeutku Denisu Máderovú vyhľadávajú klienti, ktorí už trpia rôznymi ochoreniami, alebo im chcú predchádzať. Psychoterapia je podľa toho zameraná buď na podporu a regeneráciu nervového systému alebo na riešenie konfliktov v kolektíve, v medziľudských či partnerských vzťahoch. Niekedy má konflikty človek sám so sebou, lebo si neverí alebo prežil traumatickú skúsenosť v detstve.
Hoci syndróm vyhorenia by sa mohol zdať ako „módna“ diagnóza, veď pred niekoľkými rokmi sme o ňom ani len nepočuli, je to už vážny medicínsky problém. Nezasahuje len zdravie jedinca, ale aj výkonnosť pracovného tímu. Vzniká v pracovnom prostredí a výsledky práce ovplyvňuje. Preto by mu pozornosť mali venovať nielen „kandidáti“ na ochorenie, ale aj zamestnávatelia.
Ako charakterizujú syndróm vyhorenia odborníci?
Ide o psychický stav vyčerpanosti. Vyskytuje sa najmä pri profesiách obsahujúcich prácu s ľuďmi, alebo aspoň kontakt s ľuďmi a závislosť na ich hodnotení. Charakteristickým znakom je emočná vyčerpanosť, slabosť a celková únava. Všetky hlavné zložky syndrómu vyhorenia vychádzajú z chronického stresu.
Najdôležitejším znakom syndrómu vyhorenia je chronický stres v profesiách, ktoré sú charakteristické vysokými nárokmi na výkon, bez možnosti oddychu a so závažnými následkami v prípade omylu. Človek sa tak bojí, že zlyhá, čo je ne...
Zostáva vám 85% na dočítanie.