Slovenská asociácia finančníkov je platformou odborníkov v oblasti firemných financií. Združuje finančných manažérov podnikov rôznych veľkostí, od najväčších po malé a stredné. V posledných troch rokoch sa venuje aj rôznym aktuálnym témam. „Prostredníctvom kontaktov s členskou základňou a odbornými podujatiami máme prehľad o aktuálnych otázkach. Jedným z našich najdôležitejších podujatí je konferencia Finančné riadenie podnikov, ktorá sa koná 14. mája v Bratislave, a ktorú organizujeme už dvadsiaty tretí ročník. Na tejto konferencii sa venujeme aktuálnym témam, pričom otázka konsolidácie je veľmi žiadanou témou medzi finančnými manažérmi,“ hovorí Anton Ondrej, prezident Slovenskej asociácie finančníkov. Viac si prečítate v rozhovore s ním.
Ako sa podľa vás mení alebo zmení finančné riadenie firiem v dôsledku konsolidácie verejných financií? Na čo by sa mali tieto podniky pripraviť v tomto smere, na aké zmeny?
Finanční manažéri považujú konsolidáciu za nevyhnutnú, pretože bez vyrovnaného štátneho rozpočtu a stabilného prostredia nie je možné podnikať so ziskom a predikovať návratnosť investícií. Avšak spôsob, akým sa konsolidácia deje, je predmetom kritiky. Konsolidácia je tu s nami už od minulého roka, podniky ju očakávali. Akurát je škoda, že informácie o nej neprišli skôr. Každému sa ľahšie kritizuje, otázka je, ako by sme sami konali. Ale kritika z radov mojich kolegov, aj mňa osobne spočíva v tom, že konsolidácia bola pripravená vládnou špičkou a realizovaná bez nejakej širšej diskusie s odbornou verejnosťou. Je to aj taký sprievodný faktor, ktorým sa Slovensko všeobecne vyznačuje. Konsolidácia sa zameriava len na niektoré aspekty získania prostriedkov, najmä na určité dane, ako napríklad transakčnú daň.
Nedotýka sa pritom rovnomerne všetkých spoločenských vrstiev, čo je veľmi nepríjemné. Podniky sa musia vyrovnať s tým, že sú vnímané ako „dojná krava“ ekonomiky, teda ako nekonečný zdroj peňazí pre štát a spoločnosť. Neuvedomujeme si však, že takouto konsolidáciou dusíme ekonomiku a negatívne ovplyvňujeme svoju budúcnosť. Toto je známe už aj z verejných diskusií. Zdroje nestačia na zastavenie zadlžovania slovenskej ekonomiky a zmenu trendu z nezdravého zadlženia na znižovanie dlhu. Firmy musia zabezpečiť svoju ziskovosť, pretože bez zisku nemôžu dlhodobo podnikať a musia zaistiť svoju budúcnosť. Stratégie firiem sa líšia v závislosti od odvetvia, v ktorom pôsobia. Niektoré firmy môžu zvýšené náklady z daňových odvodov premietnuť do cien svojich výrobkov alebo služieb, ak je flexibilita ceny vysoká, napríklad v potravinárstve. Na druhej strane, firmy pôsobiace v odvetviach s regulovanými cenami, ako je energetika, nemajú túto možnosť. Preto stratégia firmy, ktorá pôsobí v oblasti potravinárstva a v oblasti energetiky, bude rozdielna.
Na konferencii, ktorá sa uskutoční 14. mája v Bratislave, sme zostavili panely diskusií s odborníkmi z rôznych odvetví. Takéto stretnutia sú užitočné, pretože umožňujú nahliadnuť do toho, ako sa stratégie firiem v jednotlivých odvetviach líšia a kde finanční manažéri hľadajú rezervy. V poslednom období je jednou z výhod klesajúca úroková sadzba, ktorá umožňuje niektorým firmám s dobrým ratingom ušetriť na úrokoch. Na druhej strane však tieto firmy zaplatia viac daní, čo môže v konečnom dôsledku znamenať, že ich pozícia z hľadiska Slovenska nemusí byť veľmi atraktívna.
Transakčná daň, daňové zaťaženia, nie je to všetko priam devastačné pre najmä menšie podniky a firmy?
Áno, je to tak. Napríklad transakčná daň je mimoriadne nešťastná. Preto ju odsudzujú všetci podnikatelia a podnikateľské združenia. Je zavedená len na Slovensku, v Maďarsku a vo Venezuele, čo sú krajiny, ktoré sú ekonomicky v zlom stave a táto daň tento stav ešte zhoršuje. Minimálne pre podnikateľov. Ten balík opatrení môže byť nastavený tak, aby podporoval rast ekonomiky, alebo ju, naopak, dusil. Žiaľ, náš balík nie je prorastový. Transakčná daň je presne opačná, ako by mala byť – trestá ekonomickú aktivitu. Čím viac faktúr vystavíte, tým viac zaplatíte.
Napríklad, malý živnostník môže platiť na tejto dani bežne 300 eur mesačne, čo je pre neho existenčný problém. Malé podniky spravidla pracujú s malým ziskom, ale táto daň toto nezohľadňuje. Politici teraz rýchlo korigujú svoje predstavy, ale obávam sa, že výsledok bude taký, že to nepomôže ani štátu, ani hospodárstvu.
Tento prístup je podobný tomu, ako keď Gréci urobili úspešnú konsolidáciu, ale až po tom, čo skrachovali a mali šťastie, že to bolo v čase stabilnej ekonomiky v Európe. Dnes Grécko rastie a má dobré ukazovatele, ale to je iná situácia.
Niektorí ľudia hovoria, že naše konanie je ako „najprv skonsolidujeme a potom skrachujeme“, čo je smiech cez slzy, ale zároveň znepokojujúce. Snažíme sa vydojiť „mlieko“ z určitej vrstvy spoločnosti a podnikateľskej komunity, ale ostatné ide svojím tempom. Týmto prístupom sa krach štátu blíži nezadržateľne.
Globálne výzvy, ako napríklad zmena klímy a pandémia covid-19, majú významný vplyv na finančné riadenie podnikov. Ako by mali podniky integrovať environmentálne, sociálne a riadiace faktory do svojho finančného rozhodovania?
Svet sa stáva čoraz komplexnejším a zložitejším. Covid-19 bol prvým naozaj globálnym prebudením z toho, ako je svet vzájomne od seba závislý a ako sa nešťastie z jednej krajiny môže rozšíriť po celej zemeguli. Podobné situácie sa môžu zopakovať v prípade iných epidémií, klimatických katastrof atď. Pre finančné riadenie firiem je veľkým problémom nepredikovateľnosť a nevyspytateľnosť.
Nemecká vláda sa snaží reagovať na túto situáciu tým, že ponúka svojmu podnikateľskému sektoru predikovateľnosť, napríklad prostredníctvom progresívneho znižovania daní a garantovania znižujúcich sa cien energií. Naopak, na Slovensku nemáme riešenie pre energeticky náročný priemysel a zaostávame v transformácii na obnoviteľné a zelené energie. Máme najväčšiu závislosť od Ruska a nerobíme pre to dosť, aby sme sa zbavili závislosti od niekoho, kto nás môže vypnúť otočením kohútika.
Napriek tomu vidím aj pozitívne príklady na Slovensku, kde niektoré firmy úspešne pôsobia v oblasti udržateľného podnikania a zelených technológií. Avšak Európa čelí výzvam v súvislosti s administratívnym zaťažením a byrokraciou, najmä v súvislosti s ESG reportmi.
Ak Európa neurobí kľúčové opatrenia na posilnenie svojej konkurencieschopnosti, napríklad zníženie administratívnej náročnosti, hrozí jej strata konkurencieschopnosti oproti iným globálnym hráčom, ako sú Amerika, Čína a ázijský trh.
Európa mala dlho pocit, že sa jej darí, a stanovila si ambiciózne ciele, ako napríklad uhlíkovú neutralitu. Avšak, ak sa nepočítajú ekonomické dosahy takýchto cieľov, môže to viesť k strate konkurencieschopnosti. Krajiny, ktoré si stanovili inteligentnejšie ekonomické ciele, dnes disponujú technológiami, ktoré Európa nemá, a ohrozujú Európu z hľadiska obchodného aj vojenského.
Konsolidácia verejných financií môže viesť k zmenám v daňovej politike. Ako by mali podniky reagovať na možné zmeny v daňovom prostredí a aké stratégie by mali zvážiť, aby minimalizovali potenciálne negatívne dosahy?Finanční manažéri sa nedívajú na zvyšovanie daní z hľadiska vyhýbania sa im, ale skôr z hľadiska optimalizácie daňového zaťaženia. Daňová optimalizácia je legálna a prijateľná, avšak vyhýbanie sa platenia daní je trestný čin. Zvýšený tlak na daňové zaťaženie môže viesť k zmene biznis modelu alebo ukončeniu niektorých ekonomických činností, čo môže mať za následok nižší výber daní pre štát.
Nie každé podnikanie sa dokáže vysporiadať s rastúcim daňovým zaťažením, a preto je možné, že niektoré firmy ukončia svoju činnosť alebo ju prerušia. To môže viesť k strate daňových príjmov pre štát a dokonca k uduseniu ekonomiky.
Čas ukáže, či bol krok konsolidácie a zvyšovania daní rozumný alebo nie. Prvé výsledky by mali byť viditeľné v priebehu niekoľkých mesiacov, keď bude známe, či štát vybral očakávané množstvo daní a koľko firiem ukončilo alebo prerušilo svoju činnosť, alebo prenieslo svoje sídlo do zahraničia.
Ako môžu podniky využiť digitálne technológie a dátovú analýzu na zlepšenie svojho finančného riadenia v čase konsolidácie verejných financií?
Žijeme v digitálnej dobe, kde hodnota nehmotných aktív vo firmách výrazne vzrástla oproti hmotným aktívam za posledných 30 rokov. Digitálne technológie sú teda zásadné pre podnikanie na celom svete. Firmy, ktoré ich nedokážu dostatočne rýchlo implementovať, môžu mať existenčné problémy, pretože nedokážu zvyšovať svoju produktivitu alebo znižovať náklady. Naopak, firmy, ktoré ich využívajú múdro a rýchlo, môžu získať konkurenčnú výhodu.
Tento problém sa týka aj štátu a verejnej správy. Ak by sa digitalizácia verejnej správy diala dostatočne rýchlo, mohli by sme sa vyhnúť problémom, ako bol nedávny výpadok katastra. Navyše, digitalizácia by mohla zvýšiť produktivitu štátu a umožniť mu poskytovať kvalitnejšie služby za nižšiu cenu. To by mohlo znamenať zníženie počtu štátnych zamestnancov a uvoľnenie ľudí do súkromného sektora, ktorý trpí nedostatkom pracovných síl.
Biznis komunita, vrátane nás, vidí veľkú príležitosť v digitalizácii verejnej správy a samosprávy. Na Slovensku sa však toto nedeje v dostatočnom rozsahu, aby sme sa vyhli zadlžovaniu štátu a nepotrebovali robiť „trápnu konsolidáciu“.
V súvislosti s digitalizáciou, ako môžu podniky zaviesť kybernetickú bezpečnosť, ktorá zahŕňa nielen technologické opatrenia, ale aj vzdelávanie zamestnancov a riadenie rizík spojených s kybernetickými hrozbami?
Európa zanedbala zabezpečenie svojej bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti. Niektoré krajiny v Európe, vrátane tých veľkosti Slovenska, sú na tom z hľadiska bezpečnosti veľmi dobre a nedovolia si veľké agresívne štáty, ako je Rusko. Avšak Slovensko má len symbolickú armádu a jeho stratégiou je „vzdať sa“, čo môže viesť k tomu, že sa vydá na milosť a nemilosť agresorovi. (Toto azda ani nemohlo byť myslené vážne...).
Dnešná agresia vo svete sa deje kybernetickými prostriedkami a materiálne statky sú zanedbateľné v porovnaní s hodnotou digitálnej podoby. Moderné vojny a kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru sa stávajú čoraz častejšími. Začiatkom týždňa v Španielsku a v Portugalsku v priebehu niekoľkých sekúnd zmizli obrovské kvantá elektrickej energie. Moja domnienka je, ktorá sa buď potvrdí alebo vyvráti, že došlo k obrovskému kybernetickému útoku na kritickú infraštruktúru a ku krádeži elektrickej energie, ktorá bola použitá pravdepodobne na bitcoiny alebo niečo podobné.
Štáty, ako je Japonsko a Čína, dbajú na to, aby na štátnej úrovni bola zabezpečená kybernetická bezpečnosť. Naopak, niektoré štáty, vrátane Ameriky a aj Slovenska zaostávajú v tejto oblasti.
Dobrým krokom je, že Európska norma o kybernetickej bezpečnosti vstúpila do platnosti aj na Slovensku a viac ako 14 000 podnikov sa zaregistrovalo ako povinné subjekty, ktoré budú musieť robiť audit a prijať opatrenia na zabezpečenie svojej kybernetickej bezpečnosti.
Avšak, firmy by mali robiť toto na základe vlastného uváženia a poznania, nie len na základe právnej normy. Kybernetické riziko je často na prvom alebo druhom mieste z hľadiska ohrozenia firmy a firmy by mali mať zodpovednú osobu, ktorá bude prijímať opatrenia na zabezpečenie a preškolenie zamestnancov.
Najcitlivejším faktorom kybernetických rizík sú ľudia, ktorí robia chyby a sú omylní. Firmy by mali mať cielene budovanú kultúru a pripravenosť svojich ľudí, aby boli vždy správne informovaní a neklikali na neznáme zdroje, čo im umožní urobiť z kybernetického rizika svoju konkurenčnú výhodu.
Ako sa podľa vašich skúseností prispôsobujú slovenské podniky globálnym trendom a výzvam v biznise, a aké sú hlavné výhody a nevýhody pôsobenia na slovenskom trhu v porovnaní s globálnym trhom?
Slovensko je súčasťou veľkého európskeho trhu, a preto je dôležité byť globálne konkurencieschopný, bez ohľadu na to, kde sa vaše podnikanie nachádza. Aj keď začínate s podnikaním v malej krajine na Slovensku, môžete sa ocitnúť v konkurencii s globálnym hráčom. Preto je nevyhnutné brať do úvahy globalizáciu a byť pripravený na globálnu konkurenciu.
Aj malé prevádzky, ako reštaurácie alebo kaviarne, môžu byť ovplyvnené globalizáciou. Napríklad, skupina zahraničných turistov môže byť pre nich buď ohrozením, alebo príležitosťou na zarobenie. Firmy, ktoré už podnikajú dlhodobejšie, sa pozerajú po európskom a svetových trhoch a môžu byť úspešné nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ak by sme vedeli túto situáciu správne uchopiť, nemuseli by sme čeliť problémom s konsolidáciou, pretože by sme mali dostatočnú tvorbu vlastných zdrojov.
Problémom však je, že Slovensko má tendenciu vyhnať úspešných ľudí, či už mladých študentov, alebo veľké firmy, do zahraničia. To je veľký problém, pretože títo ľudia a firmy sú práve tí, ktorí by mohli prispieť k rozvoju slovenskej ekonomiky.
Na Slovensku nie je veľký rozdiel medzi najbohatšími a najchudobnejšími, čo môže byť v niektorých oblastiach, zo spoločenského hľadiska vnímané pozitívne. Avšak problémom je, že úspešní ľudia sú nútení odísť zo Slovenska, čo môže mať negatívny dosah na ekonomiku. Ak sa tejto situácie nezbavíme, budeme čeliť obavám z bankrotu. S kolegami z asociácie sa snažíme podporovať startupy a rozvíjať odborné spôsobilosti firiem vo všetkých fázach rozvoja, aby boli úspešné tak na Slovensku, ako aj v zahraničí a aj v globálnej konkurencii.
Ako môže aktuálna „diplomacia na všetky štyri strany“ ovplyvniť podnikanie na Slovensku a aké sú potenciálne príležitosti a výzvy, ktoré môžu vzniknúť pre slovenský biznis v dôsledku tejto stratégie?
Diplomacia na všetky štyri strany je marketingový koncept, ktorý využívajú politické špičky pre ich voličskú základňu, ako aj na zahraničie. Avšak chýba mu jasná vízia a jednotiaca myšlienka pre Slovensko. Táto politika sa javí ako exkluzívna, týkajúca sa len určitej skupiny ľudí pri moci a ich voličov, namiesto toho, aby bola inkluzívna a zahŕňala všetky spoločenské vrstvy.
Problémom je, že na Slovensku nie je jasno v tom, aké by malo byť Slovensko v budúcnosti, a preto sa nedokážeme dohodnúť na základných opatreniach v oblastiach ako školstvo, zdravotníctvo, doprava infraštruktúra a sociálne štandardy. Ak by sme sa poučili zo sveta a implementovali dobré príklady doma, nemuseli by sme čeliť problémom s konsolidáciou.
Je potrebné, aby sa diplomacia a politika zamerali na to, aby priniesli úžitok väčšine obyvateľov, a nie len vybraným jedincom a skupinám. Potom bude Slovensko prosperovať.