Slovensko sa zaradilo medzi deväť krajín, v ktorých sa medziročne zhoršil rating zamestnaneckého prostredia. Zároveň sa podľa Global Rights Index 2021 prepadlo do druhej z piatich kategórií krajín, a patrí medzi krajiny s opakujúcim sa porušovaním práv zamestnancov. Vo štvrtok na to upozornila Asociácia sociálno-ekonomických analytikov.
Okrem Slovenska si pohoršili aj Belgicko, Kanada, Salvádor, Haiti, Maďarsko, Jordánsko, Malajzia a Mjanmarsko.
„Na preradenie Slovenska do horšie hodnotenej kategórie malo vplyv viacero zmien legislatívy. Napríklad aj zmena zákonníka práce z februára 2021, keď skupina poslancov v druhom čítaní podala viacero pozmeňujúcich návrhov. Tieto neboli prerokované s odbormi, neprešli riadnym pripomienkovým konaním, ani nebolo umožnené členom tripartity vyjadriť sa k návrhom,“ uviedol Ján Košč z Asociácie sociálno-ekonomických analytikov.
Aj samotná tripartita sa podľa neho stala terčom útoku prostredníctvom zmeny legislatívy, keďže došlo k účelovej zmene pravidiel určovania jej členov. Schválené zmeny zhoršili postavenie zamestnancov a odborov nielen na pôde tripartity, ale aj v kolektívnom vyjednávaní so zamestnávateľmi.
Za vážny problém je v indexe považované taktiež zrušenie rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Odvetvové aj podnikové kolektívne zmluvy pri doterajšej, relatívne slabej miere rozširovania KZVS pokrývali len 26 percent zamestnancov na Slovensku. Košč upozornil, že v susednom Rakúsku je to 98 percent, no po zmene legislatívy tento podiel na Slovensku klesne ešte nižšie.
Autori dokumentu taktiež podľa analytika zaregistrovali neetické praktiky sledovania zamestnancov v skladoch spoločnosti Amazon, zaznamenávanie aktivít zamestnancov a odborárov, ako aj vytváranie falošných profilov na sociálnych sieťach, s cieľom infiltrovania sa do odborárskych skupín na účel získavania informácií.
„Na Slovensku sa dlhodobo opakuje scenár, keď sa prostredníctvom vylepšovania podnikateľského prostredia vážne poškodzuje prostredie zamestnanecké. Je smutné a zároveň symptomatické, že slovenskí politici nedokážu zlepšovať procesy a zákony tak, aby nedochádzalo pri zmenách legislatívy k poškodzovaniu veľkých častí obyvateľstva,“ tvrdí Košč.