Donald Trump mal v roku 2016 o tri a pol milióna voličov menej ako Hillary Clintonová. Je to preto, že voľby, ktoré majú určiť prezidenta celej krajiny, sa vlastne nekonajú v USA, ale v jednotlivých štátoch.
Keď vznikala americká ústava, zakladatelia americkej demokracie sa báli „tyranie väčšiny“, pri ktorej by neboli chránené záujmy menších štátov. Malo to logiku: v obrovskej prázdnej krajine nešlo robiť celoštátnu kampaň, ľudia by volili niekoho zo svojho okolia, pretože nikoho iného veľmi nepoznali. A malé štáty by tým boli mimo hry už vopred.
Ako funguje americký volebný systém.
Tak otcovia zakladatelia vymysleli systém, ktorý dodnes mätie svet, trhá Amerike nervy a občas vygeneruje čudnú situáciu ako pred štyrmi rokmi a v roku 2000. To preto, že americkí voliči volia síce prezidenta, ale volia ho len za svoj štát. Kto v ňom vyhrá napríklad len o desatinu percenta, získava ho celý – akoby protikandidát nedostal ani hlas. Víťaz jednoducho berie všetko.
A teraz pozor, prenesme sa do Ameriky konca 18. storočia bez áut a železnice. Pretože nebolo ako dopraviť hlasy do Washingtonu, vymysleli otcovia zakladatelia voliteľa. Títo muži s výdržou, ktorí sa len tak hocičoho nezľakli, osedlali svoje kone a rozbehli sa do hlavného mesta, aby hlasovali za svoj štát.
Stretli sa na zhromaždení, ktorému sa hovorí zbor voliteľov. Počet voliteľov sa odvíja od ľudnatosti štátu. Napríklad Kalifornia, dnes najväčší štát, má 54 voliteľov, Texas 40, Florida 30 a New York 28, zatiaľ čo ľudoprázdny kovbojský Wyoming má troch rovnako ako napríklad Vermont, kde je viac zjazdoviek a jablčných sadov ako ľudí.
Všetkých voliteľov je 538. Ako sa k tomuto dospelo? Každý štát má toľko voliteľov, koľko má v Kongrese poslancov a senátorov, k tomu si pripočítajte troch voliteľov za Washington.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 64% na dočítanie.
Zostáva vám 64% na dočítanie.