Informuje o tom vo štvrtok magazín Science. Odborníci sa zhodujú, že objav je významným krokom v hľadaní minulého či súčasného života na Marse, hoci ho zatiaľ nedokazuje.
Nález organických látok, ktoré sú považované za stavebné kamene života, je totiž možné vysvetliť geologickými procesmi.
"Pravdepodobnosť, že sa počas budúcich misii nájdu známky dávneho života, ak tam život bol, sa tým zvýšila," uviedol Ashwin Vasavada z Laboratória prúdového pohonu (JPL) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).
Vo štvrtok zverejnený nález organických látok nie je prvý, ktorý bol na Marse urobený, je ale najstarší. Vozidlo NASA organické stopy obsahujúce uhlík našlo v skalnom podloží starom 3,5 miliardy rokov, konkrétne v Galeovom kráteri. Predpokladá sa, že práve tam bolo kedysi plytké jazero.
Aparát Curiosity tiež zistil, že v priebehu času sa zvyšoval a znižoval obsah metánu v atmosfére. Vedci nevylučujú, že zmeny hodnôt mali biologický zdroj, potvrdiť to ale nemôžu. Väčšina metánu v atmosfére Zeme pochádza z rastlinného a živočíšneho života, poznamenala agentúra AP.
Pre potvrdenie je nutné bližšie skúmanie
V reakcii na nádejný nález vedci hovoria o tom, že na zistenie, či organizmy, napríklad vo forme baktérií, na Marse v minulosti skutočne žili, je nutné vyslať na planétu ešte lepšie robotické zariadenie. Ako najlepšiu možnosť potom zmieňujú dopravenie vzoriek priamo na Zem.
Vozidlo poháňané radioizotopovým termoelektrickým generátorom využívajúcim prirodzeného rozpadu plutónia 238 pristálo na Marse vo veľkom Galeovom kráteri v blízkosti rovníka v roku 2012. Ide o prvú astrobiologickú misiu NASA od 70. rokov, kedy Spojené štáty vyslali do kozmu sondy Viking.