Japonská sonda, ktorej meno v preklade znamená Sokol 2, mala so zberom vzoriek pôvodne začať už vlani v októbri. Nakoniec japonská vesmírna agentúra JAXA zložitý manéver odložila, aby mohla sonda dôkladnejšie vybrať miesto kontaktu s povrchom. Vedci vtedy uviedli, že ich skalnatý povrch asteroidu Rjugu prekvapil, pretože očakávali inú podobu terénu. Museli tak kvôli tomu vykonať na Zemi mnoho testov, aby zistili, či je vôbec odber vzoriek plánovaným spôsobom možný.
Odborníci pre kontakt vybrali priestor označovaný ako L08-E1, ktorý má šesť metrov v priemere. Nachádza sa v blízkosti rovníka asteroidu medzi krátermi Kontaro a Brabo. Letový tím je podľa serveru Planetary.org presvedčený, že sa sondu podarí naviesť do cieľového miesta s presnosťou jedného metra.
To sa aj stalo, ako ráno JAXA potvrdila.
Aparát sa tesne priblížil k vopred vybranej plošine s priemerom šesť metrov a z povrchu planétky odobral pomocou sacej hubice vzorky, ktoré pred tým odstrelil projektilom. Vzápätí sa opäť od asteroidu vzdialil a bude okolo neho obiehať do konca roka.
Asteroid Rjugu je pomenovaný podľa podmorského paláca z japonských bájí. Je asi 900 metrov široký a od Zeme je vzdialený 280 miliónov kilometrov.
Pre nadchádzajúce mesiace sú v pláne celkovo tri priblíženia pre zber vzoriek, a to vrátane piatkového pokusu. Počas posledného tretieho chcú vedci získať materiál z hĺbky. Na povrch preto z výšky 500 metrov vystrelí projektil, ktorý vytvorí kráter. Z jeho dna potom sonda vzorku odoberie.
Prípravné procedúry predchádzajúce piatkovému odberu materiálu začali v stredu, keď JAXA začala zostup sondy z jej parkovacej pozície vo výške zhruba 20 kilometrov nad povrchom. V štvrtok potom JAXA po kontrole systémov vydala definitívny súhlas s misiou. Sonda síce začala proti plánu klesať zhruba s päťhodinovým oneskorením, posun v harmonograme sa ale neočakáva, pretože zostup je teraz rýchlejší. Ku kontaktu dôjde o polnoci nášho času.
Rýchlosť zostupu bola pôvodne stanovená na 40 centimetrov za sekundu, nakoniec bola zvýšená na 90 centimetrov za sekundu. Vo štvrtok o deviatej hodine nášho času Hajabusa 2 zostúpila na deväť kilometrov nad povrch.
Sonda je vybavená systémom automatického prerušenia misie, ktorý sa aktivuje v prípade neštandardnej udalosti. Akonáhle systém zistí nejaký problém, ktorý by sondu ohrozil, začne aparát opäť stúpať.
Letové stredisko má so sondou spojenie s 19-minutovým oneskorením, a to vrátane prenosu snímok. Prepojenie so 48 minút pred kontaktom s povrchom prerušilo, pretože Hajabusa 2 kvôli navigácii na pristátie odklonila svoju výkonnejšiu anténu od Zeme a k dispozícii jej ostala len tá menej výkonná.
Odber s výstrelom
Vo chvíli, keď sa zberná hubica dotkla povrchu, vystrelil z nej rýchlosťou 300 metrov za sekundu päťgramový projektil z tantalu. Častice asteroidu, ktoré sa po náraze vymrštili do priestoru, mala hubica odobrať.
Sekundu po kontakte s povrchom začala sonda opäť stúpať, čo stredisko na Zemi zistilo vďaka zmene vysielaného signálu. To bolo prvým znamením úspechu. Definitívne jasno mali odborníci až po siedmich minútach, kedy sa výkonná anténa opäť zamerala na Zemi a začala vysielať telemetrické dáta.
O podobe a veľkosti odobratého materiálu vedci zatiaľ nič nevedia. Musia si počkať, až bude v návratovej kapsuli dopravený na Zem. Pristátie na Zem je naplánované na rok 2020.
Hajabusa 2 dorazila k asteroidu po troch a pol rokoch vlani v júni. Sonda už na povrch dopravila kontajner MINERVA-II 1 s dvojicou robotov pomenovaných Rover-1A a Rover-1B a tiež nemecký pristávací modul MASCOT. Sonda nesie ešte kontajner MINERVA-II 2, v ktorom je robot Rover-2, pristátie na povrchu je plánované na júl.
Na rozdiel od pojazdných roverov na Marse nemajú tie na asteroide kolesá. Pohybujú sa pomocou primitívnych skokov do vzdialenosti 15 metrov. Vďaka slabej gravitácii asteroidu dopadajú niekoľko minút. Energiu čerpajú zo Slnka a vážia okolo jedného kilogramu.
Expedícia Hajabusa 2 je druhým projektom JAXA zameraným na prieskum asteroidov a prepravu vzoriek z nich na Zem. Prvý sondu japonskí vedci vypustili v roku 2003 a jej let bol úspešný, aj keď návrat skomplikovali technické problémy. Puzdro so vzorkami nakoniec na Zem pristálo v polovici roka 2010.
Hajabusa 1
Sedem rokov cestovala japonská sonda Hajabusa vesmírom, aby na Zem priniesla vzorky asteroidu Itokawa. Návratové puzdro sondy pristálo už v júni, ale muselo ísť najprv do karantény. Sonda Hajabusa (Sokol) s hmotnosťou 530 kg stála 100 miliónov dolárov a bola postavená firmou NEC Toshiba Space Systems, Ltd. v Jokohame. Vedľajším cieľom misie bolo vyskúšať iónové motory a autonómnu navigáciu. Sonda bola tiež vybavená laserovým lokátorom, presným laserovým diaľkomerom a optickými senzormi.