Otázka, či a koľko života je vo vesmíre, bola dlhú dobu pre čisto teoretické dišputy. Počas posledných niekoľkých storočí a predovšetkým posledných desaťročí sa však pomaly presúva do oblasti "tvrdej" vedy s tým, ako pribúda nástrojov pre skúmanie stále vzdialenejšieho hviezdneho okolia.
Bežné optické ďalekohľady čoskoro vylúčili prítomnosť mimozemšťanov na telesách našej sústavy. Zhruba pred pol storočím sa rádiové teleskopy začali zameriavať na tie úplne najbližšie hviezdy a márne počúvali, či sa od nich neozve nejaký signál, aspoň podľa našich predstáv typický pre civilizácie minimálne na našej technickej úrovni.
Výsledky zatiaľ nie sú žiadne, aj keď sa v posledných rokoch ukazuje, že naša galaxia by na pohľad mohla byť pre život dobré miesto. Sú v nej rádovo stovky miliárd hviezd. Dnes vďaka pokrokom v pátraní po exoplanetách (planétach u iných hviezd) vieme, že tieto objekty nie sú žiadnou vzácnosťou.
Ukazuje sa, že nejakú planétu má väčšina hviezd, na ktoré dohliadneme. A zhruba okolo každej piatej z týchto hviezd obieha nejaká planéta v takej vzdialenosti, že by sa na jej povrchu mala vyskytovať voda v kvapalnom skupenstve. Tak kde všetci sú?
Na túto otázku by podľa serveru Technet.cz veľmi rád odpovedal projekt Breakthrough Listen ("Prelomové načúvanie") spustený v roku 2016. S rozpočtom 100 miliónov dolárov ide o zatiaľ najväčší program pre hľadanie signálov inteligentného života, väčší ako kedy bol pôvodný program SETI (či už v rámci NASA alebo po prechode pod neziskový SETI Institute).
Milovník "prelomov"
Názov Breakthrough Listen možno niekomu bude v súvislosti s kozmickým výskumom pripadať povedomý, a celkom právom. Ide o jeden z radu "prelomových" projektov (tzv. Breakthrough Initiatives), za ktorými stojí záujem (a peniaze) Jurija Milnera, jedného z veľkých investorov do niekoľkých spoločností v Silicon Valley. Milner je pôvodným zameraním matematik, ktorý sa z Ruska odsťahoval natrvalo do Spojených štátov, a svoje peniaze utráca vo veľkej miere za vedecké projekty typu vyslanie sondy k najbližšej hviezde alebo za vedecké ceny dotované štedrejšie ako slávne nobelovky.
Projekt "Načúvanie" má naplánovanú prácu na desať rokov, a na pomery astronómie (tým myslíme ako vedy, nie vesmíru) je ohromný. Sto miliónov dolárov na vývoj nových pozorovacích a analytických techník je skutočne mimoriadny objem prostriedkov. Samozrejme, pozorovaciu infraštruktúru, teda samotné teleskopy, zaplatili daňoví poplatníci. Zatiaľ projekt využíva dva veľké rádiové teleskopy (v USA a Austrálii) a tiež jeden bežný optický teleskop v Spojených štátoch. V blízkej dobe by mal pribudnúť ešte rádioteleskop v Juhoafrickej republike.
Všetky údaje a výsledky pozorovaní majú byť úplne verejne dostupné, aby si vlastné analýzy mohol vykonávať ktokoľvek, kto bude mať čas, chuť a znalosti. Zatiaľ je však k dispozícii len zlomok z predpokladaného objemu nazbieraných údajov, ale už ten je úctyhodný. Tento rok v lete projekt uvoľnil zhruba petabajtov dát z pozorovania viac ako 1 300 hviezd v našom "susedstve".
Dáta aj ich analýza sú dostupné zo stránok SETI Institute, ktorý s Breakthrough úzko spolupracuje. Nájdete tam na stiahnutie aj program, ktorý z vášho počítača urobí jednu malú súčasť systému na analýzu nazbieraných údajov. (Program beží, keď počítač nepoužívate, podobne ako u iných podobných vedeckých projektov, ktoré využívajú distribuovaný výpočtový výkon domácich počítačov ako trebárs SETI @ home.)
Nepomohlo ani to, že vedci bádajú hneď niekoľkými spôsobmi. Nepátrajú iba po rádiovom či televíznom vysielaní, ale tiež napríklad po dozvukoch radarových pulzov z prípadných astronomických zariadení, lietadiel či lodí na iných planétach.
Prečo po radaroch? Hneď z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým samozrejme radary využívajú vlnové dĺžky žiarenia, pre ktoré je atmosféra v podstate priehľadná. Hypotetickým mimozemšťanom teda môžu ľahko uniknúť, my ich môžeme zachytiť. Tiež majú charakteristickú podobu, ktorú si s niečím iným ťažko spletieme. A v aspoň v niektorých prípadoch tiež veľký špičkový výkon, rádovo jednotky a výnimočne aj desiatky megawattov. (Radar v podstate vysiela silné pulzy, medzi ktorými "mlčií". Priemerný a maximálny výkon sa teda zvyčajne líšia o niekoľko rádov.)
Takéto signály môžu byť zachytené aj na astronomické vzdialenosti, domnievajú sa odborníci. Zatiaľ teda na (v astronómii) pomerne malé vzdialenosti rádovo jednotiek svetelných rokov, citlivosť detekčných systémov by sa mala však v dohľadnej dobe naďalej zvyšovať, uisťujú odborníci.
Breakthrough Listen prvýkrát pátra aj v oblasti laserovej. Snaží sa v bežnej viditeľnej časti spektra nájsť lúče neprirodzene "rovnorodého" svetla. Lasery sú podľa odborníkov dobrými kandidátmi na akési "vesmírne majáky", pretože aj civilizácia zhruba na našej úrovni by s ich pomocou mohla vytvoriť blikajúce svetlo, ktoré by v smere žiarenia bolo na veľké vzdialenosti o niekoľko rádov silnejšie ako naše Slnko.
Pátranie po laseroch prebieha na teleskope Lick pri americkom San Jose. Citlivosť detekčného systému je dnes zhruba 100 wattov v okruhu piatich svetelných rokov (100 wattov je priemyselný laser, rozhodne nie laserové ukazovadlo, to máva výkon v tisícinách wattu). Znovu ide o pomerne malý okruh v astronomických mierkach, avšak citlivosť technológie by sa mala počas nasledujúcich rokov zvyšovať.
Ako naznačil aj náš jednoduchý popis použitých techník a stavu ich vývoja, hlavná fáza projektu Breakthrough Listen nás ešte len čaká. Zatiaľ sú nazbierané údaje rádovo od tisícoviek hviezd, cieľom je ich preskúmať milión. A aj to je samozrejme len zlomok z celkových stoviek miliárd hviezd v našej galaxii. Takže ďalší potenciálni mecenáši sa zatiaľ nemusia príliš obávať, že by na nich žiadne zásluhy nezostali.