Máme ešte štyri miliardy rokov. Astrofyzik vysvetľuje, ako vznikajú hviezdy a galaxie

Čím sú novoobjavené galaxie zvláštne?

Sú jasnejšie, než by mali byť. Podľa prvých odhadov by ich hmotnosť mala zhruba stonásobne presahovať hmotnosti galaxií, ktoré by v danom období podľa súčasných predstáv mohli existovať.

Hneď sa začalo špekulovať, že vesmír je starší, než si myslíme. Od februára už výskum trochu pokročil, získali sme z nového typu hviezdnych sústav spektrá a aj z nich to vyzerá, že sú staršie, než dovoľuje súčasná teória. Je to však len jedno pozorovanie.

Nové zistenia môžu odkryť najväčšiu záhadu vesmíru. Ako to vyzeralo pred veľkým treskom?

Ďalšie vychádzajú odlišne?

Máme nezávislé odhady veku vesmíru z iných kanálov, ktoré sú úplne konzistentné. Je to potrebné meranie fluktuáciou v reliktnom žiarení. Ide o signál, ktorý zostal vo vesmíre z obdobia konca veľkého tresku. Najprv ho detailne premerala sonda WMAP z roku 2001 a vek vesmíru vyšiel 13,7 miliardy rokov s presnosťou plus mínus 0,3 miliardy roka.

Ďalšia sonda, Planck, z roku 2009 merania spresnila na 13,8 miliardy rokov s presnosťou 0,1 miliardy roka. Iná možnosť je štúdium veľkorozmerových štruktúr.

Je tým myslené usporiadanie hmoty vo väčších mierkach, než sú jednotlivé galaxie alebo galaktické kopy. Môžeme počítať, za ako dlho mohli tieto štruktúry vzniknúť. Z numerických simulácií opäť vychádza vek vesmíru 13,8 miliardy roka.

Takže dva dôveryhodné kanály, podporené mnohými experimentmi, súhlasia. Proti tomu stojí jedno jediné meranie z jedného prístroja dávajúce inú hodnotu. Preto bude potrebné urobiť ďalšie analýzy.

Kde by mohol byť problém?

Môže to byť nejaká systematická chyba. Problém je, že napríklad ani v spektroskopii sa nemeria vek vesmíru. Merajú sa posuvy spektrálnych čiar. Z tých sa potom doba, ktorá uplynula od vzniku vesmíru, zložito dopočíta...