Nedávno astronómovia publikovali zábery, kde jedna hviezda „zhltla“ svoju planétu. Dopadne to podobne aj s našou Zemou?
V spomínanom prípade išlo o prvé pozorovanie takéhoto javu a týkalo sa to konkrétne hviezdy, ktorá má katalógové označenie ZTF SLRN-2020. Nachádza sa približne 12-tisíc svetelných rokov od Slnka a v jednom momente roku 2020 došlo k tomu, že tá hviezda zjasnela. To nie je nič neobvyklé. Pôvodne si pozorovatelia mysleli, že ide o tzv. novu, teda akýsi povrchový výbuch na hviezde. Keďže tomu však vlastnosti zjasnenia nezodpovedali, požiadali o pozorovací čas na Keckovom ďalekohľade, čo je desaťmetrový ďalekohľad na Havajských ostrovoch. Tu potvrdili, že objekt nemá vlastnosti novy, navyše poukázali na to, že hviezda vykazuje veľký prebytok infračerveného žiarenia. Ten potom bolo možné dohľadať aj v archívnych pozorovaniach družice NEOWISE. Celý príbeh je teda možné interpretovať tak, že sme sledovali planétu typu Jupiter, teda plynného obra, ktorá bola pohltená svojou hviezdou. Postupný rozpad planéty bol sprevádzaný uvoľňovaním množstva prachu, odtiaľ teda ono infračervené žiarenie, a samotné splynutie sa potom prejavilo ako zjasnenie hviezdy.
S našou Zemou to teda tak úplne nebude?
Tak po prvé, naša Zem je oveľa menšia ako Jupiter. Pre naše Slnko zemské teleso nepredstavuje žiadny veľký objekt, takže jej pohltenie sa zaobíde bez významného nárastu jasnosti. Vzdialený pozorovateľ sledujúci naše Slnko by si zrejme nevšimol, že k niečomu takému došlo. Pravdepodobne sa v dôsledku prípadného prachu neobjaví ani žiadny prebytok infračerveného žiarenia. Aj preto, že naše Slnko bude v čase, keď sa stane červeným obrom (hviezda veľkých rozmerov a vysokej svietivosti, ktorá je v neskorej fáze svojho hviezdneho vývoja, pozn. red.), samo osebe intenzívnym zdrojom infračerveného žiarenia.
A tá nevyhnutnosť spočíva v tom, že sa Slnko zväčšuje?
Áno, aj v súčasnosti sa slnečný polomer veľmi pomaly zväčšuje. Rýchlosť rozpínania však znateľne vzrastie, hneď ako sa minie v samotnom jadre Slnka vodíkové palivo. To sa však nestane ešte prinajmenšom ďalších šesť miliárd rokov. Potom sa hviezda doslova zväčší, jej povrchové vrstvy však tiež vychladnú, teda zdanlivo sčervenejú. Zo Slnka sa stane tzv. červený obor, čo v prípade nášho Slnka znamená, že sa zväčší najprv približne na 200-násobok súčasného rozmeru a ešte neskôr približne až na 350-násobok súčasného rozmeru. Naša Zem v súčasnosti obieha vo vzdialenosti 202-násobku slnečného polomeru.
To znie neodvratne. Pohltí Slnko aj svoje ďalšie planéty?
Iste, ešte počas prvého zväčšenia, vo fáze červeného obra, pohltí Merkúr a Venušu. Avšak
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.