Radarové snímky zhotovené sondou Magellan amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) z rokov 1990 až 1992 naznačujú, že sa na dvoch miestach na severnej pologuli Venuše vyskytovali dva rozsiahle lávové toky. Tieto zistenia spolu s predchádzajúcimi štúdiami naznačujú, že je vulkanická aktivita tejto planéty porovnateľná so Zemou, uviedli výskumníci.
Zanalyzovali staré dáta
Magellan v rokoch 1990 až 1992 zmapoval 98 percent povrchu Venuše. Každá snímka bola nahraná na vtedy najmodernejší spôsob ukladania dát - kompaktný disk (CD). Vedci si ich preto mohli prezerať len po jednom, čo znemožnilo dáta porovnať. Pokrok vo výpočtových technológiách v posledných rokoch však odborníkom uľahčil dáta zanalyzovať.
„Tieto zistenia zásadne menia naše chápanie miery vulkanickej činnosti na Venuši a naznačujú, že môže byť oveľa viac aktívna, než sa doteraz predpokladalo,“ uviedol Davide Sulcanesa z univerzity v talianskom meste Pescara, planetárny odborník a hlavný autor štúdie zverejnenej tento týždeň v odbornom časopise Nature Astronómy.
Lávové prúdy vedci zaznamenali pri vulkáne Sif Mons, ktorý sa rozkladá do šírky zhruba 300 kilometrov. Radarové snímky ukázali, že sa v jeho okolí láva rozliala do oblasti s rozlohou asi 30 kilometrov štvorcových.
Ďalšiu vulkanickú aktivitu zaznamenali na sopečnej pláni v regióne zvanom Niobe Planitia, kde malo lávové pole rozlohu 45 kilometrov štvorcových. Zatuhnutá láva mala v týchto oblastiach podľa odborníkov odhadovanú hĺbku tri až 20 metrov.
„Ako Sif Mons, tak vulkány na Niobe Planitia sú štítové sopky, pre ktoré sú charakteristické široké, mierne svahy tvorené lávovými prúdmi,“ uviedol spoluautor štúdie a planetológ Giuseppe Mitri.
Zlé dvojča Zeme
Nehostinná Venuša, niekedy prezývaná zlé planetárne dvojča Zeme, je druhou planétou od Slnka. Podľa vedcov sa v priebehu posledných 1,5 miliardy rokov premenila z oceánskeho sveta na horúci skleník. Planéta má priemer asi 12-tisíc kilometrov, teda o niečo menší ako Zem, teplota na tamojšom povrchu ale dosahuje až 475 stupňov Celzia a atmosférický tlak je 90-krát vyšší ako na Zemi.
Nová štúdia nadväzuje na predchádzajúce poznatky z minulého roka, ktoré sa tiež opierali o radarové snímky misie Magellan. Vtedajšie zistenia sa zamerali na rozsiahlu náhornú oblasť Atla Regio na rovníku Venuše, kde sa nachádzajú sopky Ozza Mons a Maat Mons. Tie vykazovali jasné geologické zmeny spôsobené erupciou.
„Naša štúdia je prvým priamym dôkazom lávových prúdov vzniknutých v období misie Magellan,“ uviedol Sulcanese. „Ide o priamy dôkaz o prebiehajúcej vulkanickej činnosti na Venuši, ktorý nadväzuje na predchádzajúce poznatky, ako sú zmeny obsahu oxidu siričitého v atmosfére, údaje o tepelných emisiách na povrchu a najmä dôkazy o deformácii sopečného prieduchu pozorovanej v oblasti Atla Regio,“ dodal planetológ.