Inovať na snímkach orbitálnej sondy pokrýva krátery sopiek v hornatej vulkanickej oblasti Tharsis, ktorá sa rozkladá v okolí rovníka v dĺžke zhruba 5 000 kilometrov.
Leží tu aj najvyššia hora Slnečnej sústavy - 22 kilometrov vysoká štítová sopka Olympus Mons. Vedci zaznamenali námrazu nielen na Olympus Mons, ale aj na ďalších tharziských sopkách Arsia Mons, Ascraeus Mons a Ceraunius Tholus.
Mysleli si, že je to nemožné
Vedecký tím, ktorý objav opísal v odbornom časopise Nature Geosciences, inovať prekvapila. „Mysleli sme si, že okolo rovníka Marsu je to nemožné,“ uviedol planetológ Adomas Valantinas, hlavný autor štúdie, ktorý pôsobil na univerzite vo švajčiarskom Berne a teraz je výskumník na americkej Brownovej univerzite.
„Kombinácia slnečných lúčov a riedkej atmosféry udržuje relatívne vysokú teplotu na povrchu aj na vrcholkoch hôr – na rozdiel od toho, čo vidíme na Zemi, kde sú namrznuté vrcholky očakávateľné,“ povedal Valantinas a dodal, že existencia inovatky je v takých podmienkach fascinujúca. „Námrazu zaznamenali aj iné sondy, ale vo vlhších oblastiach, najmä na severných pláňach (Marse),“ povedal agentúre AFP jeden z autorov štúdie Frédéric Schmidt z univerzity v Saclay na predmestí Paríža.
Plochy pokryté námrazou sa udržia len niekoľko hodín okolo východu slnka, potom sa vyparia. Sú tenké, pravdepodobne silné len stotinu milimetra – zhruba toľko ako ľudský vlas. Pokrývajú však obrovskú plochu. Množstvo námrazy predstavuje asi 150-tisíc ton vody, ktorá sa počas chladných ročných období na Marse vyparuje do atmosféry a následne sa usadzuje ako inovať, uviedla ESA.
Môže odhaliť tajomstvo Marsu
Odborníci si myslia, že tento jav súvisí s kalderami, čo sú veľké priehlbiny, ktoré vznikli vyprázdnením magmatických komôr počas minulých erupcií. Nad celou oblasťou Tharsis potom zvláštnym spôsobom cirkuluje vzduch, čo vytvára v kalderách tamojších sopiek jedinečnú mikroklímu, ktorá umožňuje vznik mrazových oblastí.
Vietor stúpa po svahoch hôr a prináša relatívne vlhký vzduch z blízkosti povrchu do vyšších nadmorských výšok, kde kondenzuje a usadzuje sa ako námraza,“ vysvetľuje spoluautor štúdie Nicolas Thomas.
Modelovanie toho, ako sa tieto námrazy tvoria, by vedcom mohlo umožniť odhaliť ďalšie zostávajúce tajomstvo Marsu, vrátane toho, kde sa voda vyskytuje a ako sa pohybuje medzi zásobárňami, a pochopiť zložitú dynamiku atmosféry planéty. Tieto znalosti sú nevyhnutné pre náš budúci prieskum Marsu a pre hľadanie možných známok života mimo Zeme.