Jedna z najčudnejších planét. Spaľujúci svet má deň dlhší ako rok a v jeho oblakoch môže byť život

Je to šiesta najväčšia planéta v slnečnej sústave a niekedy sa označuje aj ako „dvojča Zeme“, pretože majú podobnú veľkosť a hustotu. Nenechajte sa však oklamať, nie sú ani zďaleka totožné a takmer vo všetkých ostatných aspektoch sa radikálne líšia, uvádza portál Space.com.

Má bohatú históriu. Štúdie o Venuši možno vysledovať až k starovekým Babylončanom v roku 1600 pred našim letopočtom. Bola prvou planétou, ktorej pohyby boli zakreslené po oblohe. Keďže je ľahké spozorovať voľným okom, nie je možné povedať, kto planétu objavil. Ale v priebehu storočí sme boli schopní zmerať jej pohyby, vrátane zriedkavého prechodu Venuše, keď sa zdá, že planéta prechádza popred Slnko, píše Royal Museums Greenwich.

Najďalej od Slnka, a predsa nie je najchladnejšou planétou. Čím je modrý obor na okraji našej sústavy unikát

Oblaky tvorí kyselina sírová

Prechádzka po Venuši by bola z viacerých dôvodov neznesiteľným zážitkom, no jedným z nich sú extrémne tlaky na povrchu. Atmosféra vytvára tlak vzduchu, ktorý je viac ako 90-krát väčší ako tlak vzduchu na Zemi, čo je podobné tlaku v hĺbke približne jeden kilometer v oceáne.

Venuša je teplejšia ako Merkúr – napriek tomu, že je ďalej od Slnka. Jej priemerná teplota je 462 stupňa Celzia. Je to kvôli vysokej koncentrácii oxidu uhličitého v atmosfére Venuše, ktorá spôsobuje intenzívny skleníkový efekt. Teplo je zachytené v atmosfére ako prikrývka, čo spôsobuje, že teplota planéty je oveľa vyššia, ako by naznačovala jej blízkosť...