Hrdzavočervená planéta s nezvyčajnými mesiacmi. Kedysi mala oceán a piesočné pláže, hovoria teraz vedci

Fenomenálne prachové búrky môžu narásť do takej veľkosti, že pohltia celú planétu, teploty môžu byť také nízke, že oxid uhličitý v atmosfére kondenzuje priamo na sneh alebo mráz, a pravidelne ňou otriasajú marsotrasenia – marsovská verzia zemetrasení. Preto nie je žiadnym prekvapením, že táto malá červená skala naďalej fascinuje vedcov a podľa NASA Science je jedným z najviac preskúmaných telies v slnečnej sústave, píše portál Space.com. Na Mars sme sa pozreli v rámci nášho seriálu o planétach slnečnej sústavy.

Jedna z najčudnejších planét. Spaľujúci svet má deň dlhší ako rok a v jeho oblakoch môže byť život

Najvyššia hora a najväčšie sopky

Jasná hrdzavá farba Marsu je známa vďaka minerálom bohatým na železo v jeho regolite – uvoľnenému prachu a horninám pokrývajúcim jeho povrch. Aj zemská pôda je akýmsi regolitom, aj keď je nabitý organickým obsahom. Podľa NASA minerály železa oxidujú alebo hrdzavejú, čo spôsobuje, že pôda vyzerá červeno.

Studená, riedka atmosféra planéty znamená, že tekutá voda pravdepodobne nemôže existovať na povrchu Marsu dlhší čas. Prvky nazývané opakujúce sa svahové línie môžu mať výrony slanej vody tečúcej na povrch, ale tento dôkaz je sporný; niektorí vedci tvrdia, že vodík spozorovaný z obežnej dráhy v tejto oblasti môže namiesto toho naznačovať soli. To znamená, že hoci má táto púštna planéta len polovicu priemeru Zeme, má rovnaké množstvo suchej zeme.

Červená planéta je domovom najvyššej hory aj najhlbšieho a najdlhšieho údolia v slnečnej sústave. Olympus Mons je vysoký približne 27 kilometrov, je asi trikrát vyšší ako Mount Everest, zatiaľ čo systém údolí Valles Marineris – pomenovaný po sonde Mariner 9, ktorá ho objavila v roku 1971 – siaha až do hĺbky 10 kilometrov a vedie z východu na západ približne 4 000 kilometrov, čo je asi jedna pätina vzdialenosti okolo Marsu a blízko šírky Austrálie.

FOTO: Pixabay.com Planéta Mars neustále fascinuje vedcov.

Vedci sa domnievajú, že Valles Marineris sa vytvoril väčšinou roztrhnutím kôry, keď sa natiahla. Jednotlivé kaňony v rámci systému sú široké až 100 kilometrov. Kaňony sa spájajú v centrálnej časti Valles Marineris v oblasti širokej až 600 kilometrov. Veľké kanály vychádzajúce z koncov niektorých kaňonov a vrstvené sedimenty v nich naznačujú, že kaňony mohli byť kedysi naplnené tekutou vodou.

Mars má tiež najväčšie sopky v slnečnej sústave, Olympus Mons je jedným z nich. Mohutná sopka má priemer asi 600 kilometrov. Má svahy, ktoré sa postupne dvíhajú ako pri havajských sopkách, a bola vytvorená erupciami lávy, ktorá tiekla na veľké vzdialenosti, kým stuhla. Mars má aj mnoho ďalších druhov vulkanických tvarov, od malých kužeľov so strmými stenami až po obrovské pláne pokryté stvrdnutou lávou. Niektoré menšie erupcie sa môžu na planéte vyskytnúť aj dnes.

Kedysi tekutá voda

Kanály, údolia a rokliny sa nachádzajú na celom Marse a naznačujú, že tekutá voda mohla kedysi tiecť po povrchu planéty. Voda môže stále ležať v trhlinách a póroch podzemnej horniny. Štúdia vedcov z roku 2018 naznačila, že slaná voda pod povrchom Marsu by mohla obsahovať značné množstvo kyslíka, ktorý by mohol podporovať mikrobiálny život. Množstvo kyslíka však závisí od teploty a tlaku; teplota sa na Marse z času na čas mení, keď sa posúva sklon jeho rotačnej osi.

Mnohé oblasti Marsu sú ploché, nízko položené pláne. Najnižšie položené severné pláne patria medzi najrovnejšie a najhladšie miesta v slnečnej sústave, ktoré potenciálne vytvára voda, ktorá kedysi tiekla po povrchu Marsu. Severná pologuľa väčšinou leží v nižšej nadmorskej výške ako južná pologuľa, čo naznačuje, že kôra môže byť na severe tenšia ako na juhu. Tento rozdiel medzi severom a juhom môže byť spôsobený veľmi veľkou zrážkou krátko po vzniku Marsu.

Počet kráterov na Marse sa dramaticky líši od miesta k miestu v závislosti od toho, aký starý je povrch. Veľká časť povrchu južnej pologule je extrémne stará, a tak má mnoho kráterov, zatiaľ čo povrch na severnej pologuli je mladší, a preto má menej kráterov. Niektoré sopky majú tiež len niekoľko kráterov, čo naznačuje, že nedávno vybuchli a výsledná láva zakryla všetky staré krátery. Niektoré krátery majú okolo seba nezvyčajne vyzerajúce nánosy trosiek pripomínajúce stuhnuté bahno, čo môže na...