Niekoľko miliárd rokov starú vzorku nesúcu možné stopy života získalo vozidlo v roku 2024. Vedci na ňom objavili minerály vivianit a greigit, ktoré mohli vzniknúť vďaka chemickej reakcii medzi bahnom na vzorke a organickou hmotou.
Podobné reakcie bez biológie
„Reakcie sa zrejme odohrali krátko po tom, čo sa bahno usadilo na dne jazera,“ uviedol hlavný autor štúdie Joel Hurowitz z univerzity v Stony Brooku.
„Na Zemi sú také reakcie, pri ktorých sa organická hmota a chemické zlúčeniny v bahne spájajú a vytvárajú nové minerály, napríklad vivianit a greigit, často poháňané činnosťou mikroorganizmov,“ dodal.
Nález minerálov však neumožňuje jasne potvrdiť prítomnosť mikrobiálneho života. „Existujú chemické procesy, ktoré vedú k podobným reakciám bez prítomnosti biológie. Tie nemôžeme iba z dát dostupných z vozidla vylúčiť,“ doplnil Hurowitz.
Vozidlo Perseverance pristálo na Marse v roku 2021 a odvtedy skúma kráter Jezero na severnej pologuli planéty. V oblasti, ktorá bola kedysi zaplavená vodou, má hľadať stopy dávneho života.
Mars kedysi nebol nehostinný
Vozidlo zbiera vzorky kameňov a jemnozrnných nespevnených hornín označovaných ako regolit. Následne ich môže vďaka svojej výbave analyzovať.
Vozidlo vyslala NASA na Mars s dlhodobým cieľom zbierať vzorky, ktoré úrad neskôr dopraví späť na Zem. Vedci uviedli, že iba na Zemi budú môcť definitívne potvrdiť pôvod minerálov a tak aj možnú prítomnosť života.
Pôvodne chcel americký úrad dopraviť vzorky späť na Zem na začiatku budúcej dekády, avšak kvôli rastúcim nákladom to bude možné až v 40. rokoch tohto storočia.
Mars pravdepodobne v dávnej histórii nebol taký nehostinný, ako je dnes. Vedci pracujú s teóriami, že na jeho povrchu bola voda a že v kráteri Jezero mohli kedysi žiť mikrobiálne organizmy. Vodná plocha podľa nich vznikla pred 3,5 miliardami rokov.