Európska vesmírna agentúra vo štvrtok oznámila, že na nasledujúce tri roky má k dispozícii rekordný rozpočet vo výške 22,1 miliardy eur, informovala agentúra AFP.
Ministri členských štátov ESA na zasadnutí v nemeckých Brémach okrem toho schválili aj plán na posilnenie bezpečnostnej a obrannej spolupráce a načrtli budúce vedecké misie.
Rekordný rozpočet
AFP spresnila, že 23 členských krajín ESA prisľúbilo do rozpočtu o päť miliárd eur viac než v roku 2022, pričom celková suma dosiahla takmer 22,2 miliardy eur, ktoré ESA žiadala.
Pred zasadnutím odborníci očakávali, že sa podarí schváliť rozpočet v objeme približne 20 miliárd eur.
Generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher ocenil ústretovosť členských štátov. Dohodnutý finančný záväzok je podľa neho dôkazom, že vesmír je „ekonomický sektor, ktorý veľmi rýchlo rastie... a je tiež čoraz dôležitejší pre bezpečnosť a obranu“. Doplnil, že vesmír je oblasť, v ktorej musí Európa dobehnúť náskok ostatných hráčov.
V centre diskusií v Brémach bol Európsky program odolnosti z vesmíru, ktorý zahŕňa pozorovanie Zeme, navigáciu a telekomunikácie. Program s odhadovaným rozpočtom 1,35 miliardy eur má civilné aj vojenské využitie a jeho cieľom je posilniť európsku bezpečnosť.
Najväčším prispievateľom do celkového rozpočtu je Nemecko s viac ako piatimi miliardami eur, zatiaľ čo Francúzsko prispelo 3,7 miliardy eur.
Nová raketa
AFP pripomenula, že vesmírny sektor sa v posledných rokoch výrazne zmenil – trh s nosnými raketami ovládla spoločnosť SpaceX amerického podnikateľa Elona Muska. Po invázii ruskej armády na Ukrajinu ESA prišla o možnosť využívať rakety ruského výrobcu, ktoré dovtedy slúžili ako alternatíva pre štandardné európske nosiče.
Po opakovaných odkladoch vlani konečne odštartovala nová európska nosná raketa Ariane 6, ktorá však nie je opakovane použiteľná – na rozdiel od Falconu 9 spoločnosti SpaceX.
ESA preto plánuje zadať vývoj prvej európskej znovupoužiteľnej rakety externým firmám. Program European Launcher Challenge v Brémach získal vyše 900 miliónov eur, čo je dvojnásobok pôvodne navrhovanej sumy.
Zvýšenie rozpočtu ESA prichádza v čase, keď americký Národný úrad pre letectvo a vesmír čelí výrazným škrtom zo strany administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa.
ESA však tento týždeň potvrdila, že NASA prispeje na misiu európskeho prieskumného robotického vozidla (roveru) Rosalind Franklin, ktoré má v roku 2028 hľadať na Marse stopy života.
Medzi vedeckými projektmi, ktoré ESA zvažuje do budúcnosti, no zatiaľ ich neschválila, sú prvé vesmírne laserové observatórium LISA na štúdium gravitačných vĺn; röntgenový teleskop NewAthena na výskum extrémnych javov vo vesmíre; sonda k Saturnovmu mesiacu Enceladus, pod ktorého ľadovou schránkou by sa mohol nachádzať tekutý oceán schopný hostiť život; spoločná európsko-japonská misia Ramses k asteroidu Apophis, ktorý preletí okolo Zeme v roku 2029.