Jeho tím sa podieľal na veľkom medzinárodnom výskume, ktorý skúmal vplyv chemikálií v okolitom prostredí na ľudské zdravie, informujú Lidovky.
Je pravda, že každé piate nádorové ochorenie spôsobia chemikálie z nášho životného prostredia, ako sa niekedy uvádza v súvislosti s výsledkami vášho výskumu? Doteraz sa tvrdilo, že chemikálie môžu za nádory sotva z dvoch percent.
Je to odhad, ale áno, môže to tak byť, záleží na tom, akým spôsobom k príčinám nádorov pristupujete a ako nastavíte kritériá. Keď budete pátrať po jednej jasnej príčine v podobe nejakej látky, vyjde vám ako rizikový asi len azbest. Ale keď budete brať do úvahy viac vplyvov, môžete dôjsť až k tomu, že jednu pätinu nádorov zavinia chemické látky okolo nás. Alebo sa tiež dá povedať, že ich pôsobenie skráti život napríklad o desať rokov.
Takže sa to netýka len ľudí pracujúcich v nebezpečných prevádzkach? Platí, že riziková môže byť aj bežná expozícia zo životného prostredia, z potravín, kozmetiky, drogérie?
Áno, ale ako som povedal, keď hľadáte, čo spôsobilo rakovinu u konkrétneho pacienta, je veľmi ťažké zistiť, čo presne to bolo a aké vysoké boli expozície látok, ktorým bol ten človek vystavený. U pacientov nájdete mutácie buniek, ktoré súvisia s rozvojom rakoviny, ale už nezistíte, čo presne ich vyvolalo. Napríklad Radim Šrám z Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied dlhodobo sleduje vplyv látok zo životného prostredia na Ostravsku. Okrem iného zistil, že ľudia, ktorí pracujú v rizikových prostrediach, kde je takýchto látok veľa, majú také mutácie v tele vo zvýšenom množstve. Ale stačí napríklad len štrnásť dní dovolenky, aby si s nimi telo poradilo a opravilo ich.
To možno chápať ako dobrú správu v tom zmysle, že ľudský organizmus sa s pôsobením nebezpečných látok dokáže celkom dobre vyrovnávať a opravovať mutácie nimi spôsobené. Ale také mutácie vznikajú neustále, a pokiaľ ich telo musí opraviť napríklad štvrť milióna denne, stačí, aby sa to u jednej nepodarilo a môže sa rozvinúť nádorové ochorenie. Je to podobné ako s radiáciou - čím vyššie je jej pôsobenie, tým vyššie je riziko poškodenia.
Platí, že pri kombinácii viacerých rôznych látok naraz riziko poškodenia zdravia stúpa?
Súčasné vystavenie sa viac chemikáliám zároveň je rizikové, pričom jednotlivo žiadna z nich vôbec nemusí byť v danej koncentrácii karcinogénna. Už nejakú dobu sa vie, že existujú takzvané prahy, pod túto hodnotu sú chemické látky bezpečné, nad ňou môžu byť napríklad akútne toxické. Náš spoločný výskum ukázal, že v niektorých prípadoch môžu byť toxické už pod touto prahovou hranicou.
Pokračuje výskum týchto súvislostí medzi pôsobením chemikálií okolo nás a vznikom rakoviny?
Áno, náš tím už sa ho síce nezúčastňujú, ale momentálne sa skúma, nakoľko môžu rôzne látky prispieť k rozvoju nádorov prostaty.
Čo zistil výskum uskutočnený celkovo v 28 krajinách sveta
V prostredí globálnej epidémie rakoviny zostavila MVO "Getting to Know Cancer" pracovnú skupinu 174 vedcov z popredných inštitúcií v 28 krajinách, aby sa venovala možným súvislostiam medzi zmesami bežných chemikálií a vývojom rakoviny. Z tisícok chemikálií, ktorým sú ľudia bežne vystavení, vybrali vedci 85 prototypických chemikálií doteraz nepokládaných pre ľudský organizmus za rakovinotvorné a porovnali ich účinky s dlhým zoznamom mechanizmov kľúčových pre vznik a rozvoj nádorových ochorení.
Vedci pracovali v skupinách, ktoré sa zamerali na rôzne charakteristické znaky rakoviny, a zistili, že 50 z 85 vybraných chemikálií podporuje mechanizmy spojené s rakovinou. A to už v koncentráciách zodpovedajúcich normálnemu životnému prostrediu. Toto poznanie podporuje hypotézu, že chemikálie môžu byť schopné spoločného účinku pri naštartovaní rakoviny, a to aj v prípadoch, keď malá expozícia týmto chemikáliám jednotlivo, teda každé zvlášť, rakovinotvorná nie je. Testovanie miery nebezpečenstva pri jednotlivých chemikálií podľa expertov v podstate nemá zmysel, respektíve samo o sebe nestačí.
"Keďže už existuje v našom životnom prostredí toľko chemikálií, ktorým sa nie je možné vyhnúť a ktorých už nízke koncentrácie sú priamo spojené so vznikom rakoviny, zavedené metódy testovania chemikálií, jednej po druhej, sú úplne zastarané. Každodenne sme vystavení, chemickej polievke 'v našom prostredí, a teda potrebujeme testovacie metódy, ktoré vyhodnotia dlhodobý vplyv týchto zmesí na ľudský organizmus," komentoval zistenia štúdie William Goodson z California Pacific Medical Center v San Franciscu. Goodson bol hlavným autorom publikácie, ktorá s ďalšími relevantnými prácami zúčastnených výskumných skupín vyšla v časopise Carcinogenesis.